- aktualizované 20. marca, 15:21
Správa Tatranského národného parku vnadí divé zvieratá vrátane medveďov do blízkosti turisticky vychytených osád Vysokých Tatier. Tvrdí to občianska iniciatíva My sme les.
Ako informovala, v minulom týždni zaznamenala viacero prípadov vnadenia kukuričnou silážou. Pripomína, že ide o činnosť, na ktorú je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, inak je nelegálna. Iniciatíva sa obráti na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, pričom informáciu o podnete postúpi aj lesnému úradu.
Riziko stretov s medveďmi
Iniciatíva upozornila na prípad v súvislosti s medializovanými incidentmi s medveďmi.
„Viaceré nami zdokumentované vnadiská sa nachádzali vo vzdialenosti len niekoľko stoviek metrov od ľudských sídiel, čo považujeme za trestuhodné vystavovanie miestnych obyvateľov a turistov riziku stretov s medveďmi. Považujeme za absurdné, že zástupcovia ministerstva životného prostredia zároveň s ignorovaním či dokonca podporovaním takejto činnosti útočia na ochranárov a vinia ich zo zodpovednosti za problémy s medveďmi,“ uviedli.
KDH vyzýva Tarabovo ministerstvo k činom: umožnite zásahy voči medveďom v intraviláne miest a obcí
Aktivisti tvrdia, že len v okolí Smokovcov v tieto dni zdokumentovali celkovo tri vnadiská, ktoré sú pravdepodobne určené predovšetkým na prilákanie jeleňov. Problém však podľa nich je, že za touto potravou prichádzajú aj medvede, ktorých pobytové znaky, vrátane čerstvých stôp, na vnadiskách zaznamenali.
Vnadiská blízko ľudských sídel
„Vzhľadom na to, že všetky tieto vnadiská sa nachádzajú priamo vo vlastnom území Tatranského národného parku a v blízkosti ľudských sídel, ide z nášho pohľadu o priamy príspevok k zvyšovaniu konfliktných situácií medzi medveďom a človekom,“ skonštatoval Karol Kaliský z iniciatívy.
V Liptovskom Mikuláši stále neodstrelili problémového medveďa, na bezpečnosť ľudí dozerajú hliadky
Vnadisko na Žákovskej poľane je podľa Kaliského situované uprostred šiestich tatranských obcí a približne 250 metrov od cyklotrasy, dva zákrmy nad Tatranskými Zrubmi sú 300 a 400 metrov od žltej turistickej značky.
„Jeden z nich leží dokonca na hranici Národnej prírodnej rezervácie Slavkovská dolina,“ dodal.
TANAP ako lesný závod
Enviroaktivisti tak hovoria o národnom parku ako lesnom závode či elitnom poľovnom revíre pre pár vyvolených.
Prišiel k nemu, hodil ho do stĺpa a šliapal po ňom. Svedkovia opísali útok medveďa v Liptovskom Mikuláši (video)
„Tieto naše zistenia sú o to šokujúcejšie, že po miernej zime, akú sme tento rok zaznamenali pod Tatrami, zvieratá naozaj netrpia núdzou. Ich prikrmovanie vedie k ich neprirodzene vysokej koncentrácii na jednom mieste, čo spôsobuje nadmerné poškodzovanie lesných porastov ohryzom,“ poznamenal Kaliský.
Uvedené zistenia podľa Ondreja Kameniara z My sme les nasvedčujú, že rezort životného prostredia nemá na vyriešení problému s medveďmi reálny záujem, skôr mu ide o posilnenie pozície poľovníctva, prípadne využívanie medvedej témy v politickom boji.
Správa TANAP-u sa bráni
Správa Tatranského národného parku v reakcii pre agentúru SITA uviedla, že v žiadnom zo spomínaných prípadov nejde o vnadiská.
„Správa TANAP-u ako užívateľ vyhradeného poľovného revíru TANAP má na svojom území desiatky prikrmovacích zariadení, ktoré roky slúžia zveri v prípade núdze. Rovnako aj spomínané tri boli v uplynulom období využívané na tento účel, keďže pre poľovné revíry na území Tatranského národného parku bol územne príslušnými okresnými úradmi vyhlásený na obdobie od 1. decembra 2023 do 5. apríla 2024 čas núdze,“ informovala Martina Petránová z komunikačného oddelenia správy národného parku.
V žiadnom z týchto prikrmovacích zariadení sa však podľa jej slov nenachádzala kukuričná siláž. „Správa TANAP-u používala výlučne seno, senáž či zmes letniny upravenú formou šrotovania. Jadrové krmivo vôbec nepoužíva,“ doplnila.
