Na tradíciu chovu včiel, ktorá je odnepamäti spätá s lesníctvom, nadviazali aj Štátne lesy TANAPu. Proces registrácie už majú úspešne za sebou a do budúcna by tejto aktivite chceli dať tiež edukačný rozmer.
Agentúru SITA o tom informovala Martina Petránová, hovorkyňa Štátnych lesov (ŠL) TANAPu.
Včelársky náučný chodník
Momentálne sa starajú o päť úľov, ktoré sú umiestnené v areáli Strediska genofondu drevín Rakúske lúky neďaleko Tatranskej Kotliny, chovať včely však lesníci zamýšľajú aj v lokalite Cabalovka v Tatranskej Lomnici.
Odborníci po 15 rokoch potvrdili výskyt najväčšieho európskeho netopiera na Poľane
„Nateraz uvažujeme s týmito dvoma stanovišťami a v budúcnosti by sme radi zriadili i včelársky náučný chodník prepojený s botanickou záhradou, keďže si veľmi dobre uvedomujeme význam včiel pre prírodné prostredie Tatranského národného parku najmä z pohľadu zachovania jeho ekologickej rozmanitosti. Aj taká na prvý dojem možno bezvýznamná drobnosť, akou je rozkvitnutá lúka, v konečnom dôsledku umocňuje zážitok a vytvára celkový dojem z návštevy Tatier,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAPu Ján Marhefka.
Musia počítať s medveďom
„Dôkazom toho, že včelárstvo a lesníctvo patria k sebe je aj skutočnosť, že Štátne lesy TANAPu už desaťročia majú takmer na každom ochrannom obvode minimálne jedného včelára. Tí najstarší si dokonca ešte pamätajú na časy, keď včelárstvo patrilo do povinných učebných osnov lesníckych škôl,“ uviedla Petránová s tým, že na rozdiel od včelárov v iných lokalitách tí tatranskí musia počítať nielen s náročnejšími poveternostnými podmienkami, ale aj vyšším rizikom, že ich včelstvo pritiahne pozornosť medveďa hnedého.
Suverénne najdlhším hmyzom je pakobylka. Meria vyše pol metra a môžete ju chovať aj doma (video)
Práve preto by mali venovať zvýšenú pozornosť zabezpečeniu svojich chovov, napríklad vo forme dvojradového elektrického oplotenia s dvoma nezávislými napájaniami či výberu miesta, na ktoré sa svoje včelíny chystajú umiestniť.
