Tohtoročná žatva bola rekordne krátka, poľnohospodárom sa napriek tomu podarilo pre Slovensko zabezpečiť dostatok zrna 

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
FICO: Žatevný deň 2024, žatva
Atmosféra počas Žatevného dňa 2024 a tlačového brífingu so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a miestnymi farmármi z Poľnohospodárskeho družstva Agro Voderady. Slovenská Nová Ves, 8. júl 2024. Foto: archívne, SITA/Milan Illík
Tento článok pre vás načítala AI.

Tohtoročné rekordne horúce leto prinieslo rekordne krátku žatvu, ktorá trvala len 74 dní. Poľnohospodári pokosili svoje hustosiate obilniny a repku najrýchlejšie od roku 2017, čo výrazne ovplyvnilo ustálené horúce počasie bez zrážok.

Horúce počasie bez zrážok pomohlo poľnohospodárom rýchlo pokosiť obilie a repku,“ uviedla Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). V porovnaní s uplynulými rokmi bola žatva výrazne kratšia.

Sebestačné Slovensko

V roku 2022, keď pre extrémne sucho plodiny doslova živorili, trvala žatva 76 dní. Na druhej strane, najdlhšia žatva bola v roku 2018, kedy časté zrážky predĺžili obdobie žatvy na 92 dní. Podľa SPPK boli tohtoročné úrody priemerné a zodpovedali odhadom.

Slovensko ostane aj po tohtoročnej sezóne sebestačnou krajinou v produkcii hustosiatych obilnín. Poľnohospodárom sa podarilo zabezpečiť dostatok zrna pre potrebu našej krajiny,“ potvrdila SPPK.

Výsledky žatvy

Výsledky tohtoročnej žatvy za členov SPPK ukazujú nasledujúce údaje: pšenica dosiahla priemernú úrodu 5,68 tony na hektár, čo bolo o 9 % menej oproti roku 2023. Jačmeň 5,01 tony na hektár (o 14 % menej), raž 3,03 tony na hektár (o 20 % menej). Hustosiate obilniny celkovo dosiahli úrodu 5,41 tony na hektár (o 14 % menej).

Repka olejná dala úrodu 2,78 tony na hektár, čo bolo o 22 % menej v porovnaní s rokom 2023. Úrody sa výrazne líšili podľa regiónov, pričom najväčší negatívny vplyv mali intenzívne zrážky, krupobitie, silný vietor a premnožené hraboše.

Náročné podmienky

Celkovo sa pod tohtoročnú žatvu negatívne podpísali mimoriadne daždivé mesiace, a to už od jesene minulého roka, keď sa siali oziminy. Ľadové polia s oziminami, na ktorých sa počas zimy ľudia korčuľovali, sa po oteplení premenili na obrovské kaluže s podmáčanou pôdou. Najmä na Východoslovenskej nížine, ale aj v niektorých regiónoch na juhu stredného a západného Slovenska, rástla budúca úroda v mimoriadne náročných podmienkach až do začiatku žatvy,“ informovala Jana Holéciová, hovorkyňa SKKP.

Zároveň dodala, že v niektorých prípadoch sa poľnohospodári rozhodli poškodené porasty vyorať a nahradiť inými plodinami, napríklad kukuricou, slnečnicou alebo cukrovou repou. Poľnohospodári očakávajú náročnú jeseň vzhľadom na extrémne suché a horúce leto, ktoré môže ohroziť ostatné plodiny, ako sú kukurica a cukrová repa, ktoré sa budú zbierať na jeseň.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jana Holéciová
Firmy a inštitúcie SPPK Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora