Keď priložíte dlaň na rozhorúčenú asfaltovú cestu, ledva ju tam udržíte. Tento povrch sa totiž dokáže rozhorúčiť až na 70 stupňov. Asfaltové a betónové plochy takto prispievajú nielen k horúčavám v mestách, ale majú svoj podiel aj na celkovej zmene klímy.
Podobný pocit sme mali aj v Nízkych Tatrách. Pôda na svahu, kde lesníci nedávno spracovali kalamitu, bola na dotyk úplne horúca. Po ceste sme nachádzali mnoho sadeničiek, ktoré vysadili. Niektoré z nich však boli úplne suché a mŕtve. Tie živé sú natreté prostriedkom, ktorý odpudzuje zver. Najmä jeleňom mladé sadeničky chutia.
„Uprostred leta stúpajú teploty nad 30 stupňov. Pôda na takomto vyrúbanom svahu môže dosiahnuť až 70 stupňov. Keď sa jej dotknem, je úplne horúca,“ vysvetľuje Karol Kaliský, ochranár z iniciatívy My sme les. Zároveň dodáva, že v týchto končinách sa vedia aj v lete vyskytnúť nočné mrazy. Čo teda nezvládla pozabíjať extrémna horúčava, dokonajú mrazy.
Aký je rozdiel medzi holinou a prirodzeným lesom v teplote a zadržiavaní vody? Dozviete sa vo videu.
Lesné plochy bez porastu sa v lete ohrievajú rovnako, ako parkoviská či budovy v meste. Je pritom prakticky jedno, či holina vznikla prostredníctvom kalamity, zosuvu pôdy, alebo zámernej či náhodnej ťažby. Všade, kde nie sú rastliny a pôda je obnažená, sa zem prehrieva. Aj na Slovensku máme lokality, kde je počasie ako na púšti.
Navštívili sme územie v Národnom parku Nízke Tatry, kde lesníci iba nedávno spracovali lykožrútovú kalamitu. Na niektorých miestach už vidno zalesnenie, no niekde sú stromy vyťažené až po pásmo kosodreviny. Na rúbanisku je aj pocitová teplota vysoká, praží tu slnko. „Takáto teplota znamená, že všetko, čo je v tej pôde živé, hynie a pôda je úplne sterilná,“ vysvetľuje ochranár.
Šli sme sa preto pozrieť do rezervácie s vyšším stupňom ochrany. Aj tu vidíme vyvrátené stromy, no tie sú ponechané napospas prírode. Rastú tu rôzne druhy stromov, listnaté aj ihličnaté, mladé, aj obrovské staré stromy. Oproti neznesiteľnej horúčave na holine je tu citeľne príjemnejší a chladnejší vzduch.
„Staré drevo a popadané stromy chránia mladé stromčeky pred zverou, najmä jeleňmi. Okrem toho, staré drevo, keď ho stlačíme, vyteká z neho voda. Je ako špongia,“ ukazuje Kaliský (viac vo videu). Zelený les teda nielen ochladzuje, ale zadržiava vodu tam, kde spadne.
