Vtáčia chrípka, bitky na poliach či kauza Dobytkár. Čo otriaslo slovenským agrosektorom v roku 2020? I. časť

farmári, peniaze, dotácie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovenský agrosektor má za sebou ťažký rok 2020. Hneď na úvod roka, ho preveril návrat vtáčej chrípky, počas celého roka ho zas trápil africký mor ošípaných (AMO). S týmto všetkým sa musel vyrovnať v zložitých časoch koronakrízy, navyše s kompletne zmeneným vedením na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR po parlamentných voľbách.

Portál NášVidiek.sk sa v dvojdielnom miniseriáli pozrel na najpodstatnejšie udalosti, ktoré otriasli slovenským agrosektorom v jednotlivých mesiacoch.

Návrat vtáčej chrípky

Po vianočných sviatkoch a novoročnej letargii prebudil slovenských agropotravinárov zo zimného spánku opätovný výskyt vtáčej chrípky.  O výskyte nákazy po troch rokoch odmlky informovalo 10. januára Národné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípku vo Zvolene. Išlo o vysokopatogénny subtyp H5N8. Choroba bola zistená v súkromnom chove dospelej hydiny – kury domácej v obci Zbehy, okres Nitra. Chovateľ nahlásil úhyn troch kusov hydiny z celkového počtu 22.

V polovici januára bol na území SR zaznamenaný aj druhý prípad vtáčej chrípky v roku. Opäť išlo o nákazu v drobnochove hydiny, konkrétne v obci Cífer, okres Trnava. Agrorezort následne vyzval chovateľov, aby boli mimoriadne obozretní a chovateľom aj ministerstvu sa podarilo zabrániť väčšiemu prepuknutiu nákazy.

Posledný, tretí prípad v roku, bol vo februári. Národné referenčné laboratórium vtedy oznámilo prvý pozitívny výsledok u vtákov chovaných v zajatí, konkrétne v národnej zoologickej záhrade Bojnice. Prítomnosť vírusu tam bola 25. januára 2020 potvrdená u kačice striebristej a Lyžičiara bieleho.

Boj o Závodisko

Tesne pred parlamentnými voľbami vo februári rozpútala bývalá ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) verejnú diskusiu o údajnom predaji Závodiska š.p. v Petržalke do rúk súkromných investorov v prípade zmeny vlády. Závodisko malo byť po voľbách sprivatizované pre účely výstavby bytov a obchodných priestorov.

Matečná upozorňovala, že s týmto návrhom prišiel aj Útvar hodnoty za peniaze v rámci auditu výdavkov agrorezortu. Privatizácia by podľa útvaru priniesla štátu značné financie. To Matečná striktne zamietla. Zo snáh sprivatizovať závodisko obvinila vtedajších predstaviteľov opozície. Tí označili výroky ministerky za klamlivé.

Po zmene vlády k žiadnej privatizácii Závodiska doteraz neprišlo. Jedinou zmenou od februára bolo v štátnom podniku Závodisko vymenovanie nového generálneho riaditeľa, ktorým sa stal v novembri Marián Šurda.

Zmena ministra, rošády na riaditeľských stoličkách

Po parlamentných voľbách prišlo k zmene na poste ministra pôdohospodárstva. Matečnú ako 16. agroministerku po štyroch rokoch vo funkcii nahradil lesník, ochranár a aktivista ocenený za boj s korupciou Ján Mičovský z OĽaNO. Hneď po svojom vymenovaní do funkcie sa pustil do veľkých personálnych čistiek v najväčších podnikoch riadených agrorezortom.

Ako prvého Mičovský odvolal generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy SR Mariana Staníka. S okamžitou platnosťou vtedy poveril dočasným vedením štátneho podniku Mateja Vigodu. O pár dní na bol z pozície generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) odvolaný Juraj Kožuch. Nahradila ho Beatrix Galandová.

Zmeny generálnych riaditeľov v Lesoch SR a na PPA v priebehu roka pokračovali. Vigoda po tom ako oficiálne vyhral výberové konanie na túto pozíciu, v nej skončil ku koncu novembra. Podľa Mičovského z dôvodu lepšieho zdynamizovania transformačných procesov a nastavenia účinnej obchodnej politiky Lesov SR. V médiách sa však objavili správy aj o údajnom konflikte medzi Karolom Vinšom, ktorý zastupoval Zväz spracovateľov dreva a súčasne radil ministrovi, a Matejom Vigodom a jeho reformným tímom.

V marci opäť nastali personálne zmeny na PPA. Galandová zastávala funkciu generálnej riaditeľky len niekoľko týždňov. Nahradil ju Tibor Guniš, no ani on dlho nevydržal. Aktuálne dočasne riadi PPA, ktorá ročne prerozdeľuje milióny eur farmárom, gazda, strojár, stavebník a jeden z iniciátorov bratislavských traktorových protestov poľnohospodárov Jaroslav Jánoš. Farmári netrpezlivo čakajú na meno nového riaditeľa, toho sa však dočkajú po viacnásobnom odklade až v novom roku.

Kauza Dobytkár

Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie „Dobytkár“ počas celého roka zatýkala na celom území SR v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou a legalizáciou príjmov z trestnej činnosti z prostredia PPA.

Obludné rozmery táto najväčšia korupčná kauza na pôde PPA nabrala v apríli, kedy NAKA zadržala exšéfa PPA Ľubomíra Partiku a jeho kolega z rezortu pôdohospodárstva Mareka Kodadu. Obaja boli vtedy obvinení z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku a z prečinu nepriamej korupcie.

Po výpovediach zadržaných pristúpila NAKA v polovici apríla už k tretej celoplošnej akcii „Dobytkár“ a ráno 16. apríla zadržala ďalších 7 osôb dôvodne podozrivých zo spáchania korupčnej trestnej činnosti. Ešte v rovnaký deň obvinili deväť osôb za úplatky v hodnote takmer 1,5 milióna eur.

Policajti do konca mesiaca zadržali ešte niekoľko osôb, no najväčší úlovok v danom mesiaci prišiel 23. apríla, kedy NAKA vzniesla obvinenia voči ďalšiemu bývalému šéfovi PPA Jurajovi Kožuchovi a finančníkovi Martinovi Kvietikovi. Celková výška prijatých úplatkov zo strany obvinených mala byť 924-tisíc eur.

Počas ďalších mesiacov roka 2020 prichádzalo v kauze Dobytkár k jednému zadržaniu za druhým. Po razii z júla ostal vo väzbe aj známy nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Polícia v rámci kauzy Dobytkár spojenej s korupciou v PPA do júla 2020 obvinila 21 fyzických osôb. Všetky osoby sú obvinené z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Polícia tiež v tomto prípade vzniesla obvinenie voči siedmim právnickým osobám. Zdokumentovaná výška úplatkov políciou má približnú hodnotu takmer 10,5 mil. eur.

Úplne poslednou správou z kauzy Dobytkár je, že Najvyšší súd SR v novembri potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o predĺžení väzby dvojice stíhanej v rámci kauzy Dobytkár. Martinovi Kvietikovi a Jurajovi Kožuchovi bola lehota trvania väzby predĺžená do 1. apríla 2021.

Návrat bitiek na polia

Od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej ubehli v máji tohto roka už viac ako dva roky. Novinár sa vo svojich investigatívnych článkoch pred smrťou zaoberal aj témou prerozdeľovania agrodotácií, najmä na východe Slovenska. A práve po uverejnení niektorých Kuciakových prác po vražde sa z východu Slovenska začali ozývať farmári v súvislosti s mafiánskymi praktikami na ich poľnohospodárskych pozemkoch.

Farmári mali byť na vlastných poliach zastrašovaní a v mnohých prípadoch aj fyzicky napádaní. Keď sa už zdalo, že agrorezort tieto veci novými zákonmi a opatreniami zastavil, prišla ďalšia správa o napadnutí slovenského poľnohospodára.

Agrorezort informoval, že na východe Slovenska sa odohrala ďalšia bitka na poliach o úrodu z dôvodu tzv. križovania žiadostí o priame platby pre poľnohospodárov. Na poliach vo Vyšnom Tvarožci (okres Bardejov) mal byť v skorých ranných hodinách fyzicky napadnutý a olúpený na jeho vlastnej parcele jeden z farmárov.

Spor, ktorý vyvrcholil bitkou medzi farmármi, mal trvať už šesť rokov. Nový agrominister Mičovký vtedy povedal, že si myslel, že násilie, ktoré bolo v minulosti na slovenských poliach, už pominulo. „Ak sa to vyskytlo už aj za môjho mandátu, je vylúčené, ak by sme sa tvárili, že nás sa to netýka. Je to obrovská hanba,“ povedal v máji.

Hrozivý nárast potravinového importu

Počas júna zasiahla slovenský agrosektor správa od Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), v ktorej sa uvádzalo, že cez pracovné dni už nevozíme na Slovensko 700 (stav z roka 2018), ale až 823 zahraničných kamiónov potravín (2019).

Saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami bolo vlani pasívne v objeme 1,813 mld. eur. V porovnaní s rokom 2018 sa tak zvýšilo o 11,2 %. Záporné saldo vývozu a dovozu sa v medziročnom porovnaní zvýšilo vo všetkých sledovaných odvetviach.

Zo živočíšnych výrobkov Slovensko v roku 2019 najviac doviezlo mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené v celkovej hodnote 302 miliónov eur. Medzi našich najhlavnejších importérov patria podľa Eurostatu susedné štáty. Za prvé štyri mesiace 2020 Slovensko najviac zásobili Česi. Doviezli k nám viac ako 353-tisíc ton potravín v hodnote takmer 430 miliónov eur.

Čo otriaslo slovenským agrorezortom v mesiacoch júl až december 2020 sa dozviete v druhom článku o týždeň.

Ďalšie k téme

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
    Viac k osobe Beatrix GalandováGabriela MatečnáJán MičovskýJaroslav JánošJuraj KožuchMarián ŠurdaMatej Vigoda
    Firmy a inštitúcie Lesy SRMPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRNárodné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípkuPPA Pôdohospodárska platobná agentúraSPPK Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komoraÚHP Útvar hodnoty za peniazeZávodisko š.p.