V roku 2014 sa začal pilotný projekt v Turni nad Bodvou. Výsadbu drevín spustili Ján Mičovský a Peter Pollák. Dnes plnia vŕby a topole aj funkciu vetrolamov.
V gemerskej obci Turňa nad Bodvou dlhé roky zápasili s nelegálnou ťažbou dreva a častým poškodzovaním Národného parku Slovenský kras. Problém sa podarilo riešiť po schválení novely Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorá umožňovala vysadiť na menej bonitných pôdach energetické porasty. Informoval o tom v utorok Daniel Hrežík z Odboru komunikácie a marketingu MPRV SR.
Klub OĽaNO sa rozhodol túto úpravu vyskúšať v praxi a v katastri Turňa nad Bodvou vysadiť na ploche dva hektáre rýchlorastúce dreviny. V Turni žije výrazne početná menšina Rómov, ktorá si svoje energetické nároky uplatňovala v Národnom parku Slovenský kras výrubom drevín. A to bol hlavný dôvod, prečo sa na jar 2014 vtedajší vládny poslanec pre rómske komunity Peter Pollák a vtedajší poslanec NR SR Ján Mičovský rozhodli začať s výsadbou.
Návrat po šiestich rokoch
Práve minister sa po čase vrátil na miesto, kde na jar 2014 vysadili vŕby a topole.
„Za uplynulých 6 rokov z 20 cm odrezkov vyrástla 10 metrová hora, ktorá umožňuje výrub pre spracovanie palivových klátikov v hrúbke do 15 cm. Vysoká pňová výmladnosť týchto drevín umožňuje dorastanie porastu bez ďalších investícií,“ neskrýval nadšenie aktuálne už minister pôdohospodárstva SR Ján Mičovský.
Odborným poradcom pre výsadbu bol známy slovenský lesnícky expert pre rýchlorastúce dreviny Ladislav Varga:
„Topoľ má široké uplatnenie: dá sa krájať, šúpať, chemicky spracovať a tiež slúži ako palivové drevo. Obrovská devíza je jeho uplatnenie v záťažových oblastiach, v ťažkých ílovitých poliach, kde pripraví podmienky pre náročnejšie alebo cieľové dreviny. V tomto prípade ide o extrémnu lokalitu, extrémne ťažkú pôdu, kde sa nedalo nič pestovať.“
Starosta je spokojný
Ročne pribudne 12 ton dreva v čerstvom stave. V roku 2019 sa vyťažila vŕba a tento rok na zimu to bude topoľ. Atila Oravecz, starosta obce Turňa nad Bodvou si tento pilotný projekt na Slovensku veľmi pochvaľuje.
„Využilo sa obyvateľstvo, ktoré sa v rámci aktivačných prác podieľa na ťažbe tohto dreva. Tá prebieha organizovane, pod dohľadom odborníkov. Drevo dostávajú predovšetkým marginalizované skupiny a seniori, ktorí sú odkázaní na túto pomoc.“
Avšak energetická produkcia nebola tým jediným, čo založený porast poskytol. Zalesnená plocha sa nachádza na rovine zaťažovanej prepadovými vetrami náhorných plošín Slovenského krasu, čo spôsobuje výraznú veternú eróziu. A práve energetický porast sa ukázal ako účinná bariéra voči tomuto javu. V súčasnosti plní funkciu aj vetrolamu.
„Tieto projekty môžu byť inšpiráciou pre ostatné obce na Slovensku. Podobné vetrolamy by sme chceli stavať aj v iných oblastiach,“ dodal na záver minister Ján Mičovský.
