Z medveďa hnedého sa stáva jedna z hlavných tém predvolebnej kampane, myslí si občianska iniciatíva My sme les. Iniciatíva považuje aktuálne dianie v súvislosti s medveďmi za neprimerané a hysterické, napriek viacerým medializovaným incidentom s medveďmi v poslednom čase. My sme les je toho názoru, že sústredenie sa politikov na medvede je snahou politických predstaviteľov odviesť pozornosť elektorátu od reálnych problémov na Slovensku a ich neschopnosti vyriešiť ich.
Plošná regulácia nie je vhodná
Iniciatíva v tlačovej správe pripomenula i to, že medveď je chránený živočích a dôležitá súčasť prírody. Iniciatíva súhlasí s odstraňovaním problémových jedincov, no systematický odstrel nepovažuje za vhodné riešenie. Apeluje tiež na prevenciu, aby sa predišlo ďalším problémovým medveďom.
My sme les uviedli, že z dostupných údajov vyplýva, že počet útokov medveďa na človeka nemá súvislosť s odstrelom.
Ministerstvo životného prostredia zostalo slepé a hluché, lesníci žiadajú Čaputovú o riešenie situácie s medveďmi
„O premnožení medveďa sa z ekologického pohľadu nedá hovoriť, pretože premnoženie je stav, keď sa populácia dostane nad únosnosť ich životného prostredia. Plošná regulácia teda neprichádza do úvahy,“ píše iniciatíva a dodáva, že takýto postup by Slovensko vystavil riziku ďalšieho sporu s Európskou úniou (EÚ). Predpokladá, že tento spor by sme veľmi pravdepodobne prehrali.
Politici zneužívajú situáciu
„Útoky, ktoré sa v poslednom čase stali, samozrejme, nechceme bagatelizovať, a je nám ľúto, že k nim došlo. Na druhej strane musíme zdôrazniť, že medveď nepredstavuje v našej prírode ani zďaleka to najvážnejšie ohrozenie. Štatistiky jasne hovoria, že v prírode sa zomiera, prípadne dochádza k ťažkým zraneniam, skôr kvôli pádom zo skaly, pádom lavín, útokom ôs a sršňov, úderom bleskov, napadnutím domácimi zvieratami (hovädzí dobytok, psy), prípadne neškodne vnímanými voľne žijúcimi bylinožravcami (jelene, diviaky). Medveď má na svedomí za posledných sto rokov jeden ľudský život,“ vysvetľuje Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Lučenec varuje pred medveďom, situáciu monitoruje zásahový tím
Za problematické považuje, že ľudia zvyknú výnimočné a exotické nebezpečenstvá vnímať ako pravdepodobnejšie, než reálne sú. Aktuálne to podľa neho zneužívajú politici na získanie voličstva a odvedenie pozornosti od dlhodobo neriešených problémov v rôznych oblastiach, ktoré vedú k tisíckam zničených ľudských osudov ročne.
Nutný je komplexný prístup
Erik Baláž, ktorý sa dlhé roky venoval pozorovaniu a filmovanou medveďov, je toho názoru, že súčasná situácia si vyžaduje komplexný prístup.
„Predovšetkým je nutné problémom predchádzať správnym zabezpečením odpadu v územiach s výskytom medveďa, ukončením vnadenia zveri na ľudskú potravu v blízkosti ľudských obydlí, zmenou skladby pestovaných plodín v susedstve biotopov medveďa. Hospodárske zvieratá je potrebné dostatočne chrániť pomocou elektrických ohradníkov a na tento účel vycvičených psov. Nevyhnutné je aj výrazne posilniť Zásahový tím pre medveďa hnedého, aby dokázal čo najrýchlejšie reagovať,“ vymenúva Baláž potrebné opatrenia.
Sme rodina navrhuje medveďa preradiť do kategórie chráneného zvieraťa s možnosťou odstrelu (video)
Dodal, že likvidovať problémové jedince je síce prípustné, no mali by sa eliminovať najmä faktory, ktoré vedú k tomu, že sa medvede objavujú. Ako príklad úspešného odstránenia problému uviedol Vysoké Tatry.
Nepravdy o strete s medveďom
Iniciatíva My sme les tiež považuje za potrebné, aby envirorezort šíril osvetu ako sa vyhnúť stretnutiu s medveďom a ako postupovať, ak už k stretu dôjde.
„Medzi ľuďmi totiž koluje množstvo nesprávnych predstáv, napríklad že pri stretnutím s medveďom treba zdvihnúť ruky nad hlavu snažiť sa krikom medveďa vystrašiť. Takýto postup vedie naopak k eskalovaniu situácie a potenciálnemu útoku. Rovnako sa často zle interpretuje aj situácia, keď sa medveď postaví na zadné nohy: aj v nedávno medializovanom prípade si túto pózu medveďa poľovník vysvetlil ako bezprostrednú prípravu na útok, pričom u medveďa je to len snaha o získanie lepšieho prehľadu o situácii,“ vysvetľuje iniciatíva.
Medveď je zväčša plachý a kontaktu s ľuďmi sa vyhýba, ale hoaxeri šelmou pravidelne strašia
Doplnili tiež, že je potrebné informovať aj o tom, že v biotope medveďa je rizikom i voľne pustený pes. Sú tiež toho názoru, že obyvatelia v oblastiach, kde sa medvede vyskytujú, by mali poznať kontakty na zásahový tím.
Samoregulácia početnosti
„Medzi riešenia problematiky spolužitia medveď – človek môžeme zaradiť aj ochranu prirodzených ekosystémov, predovšetkým horských lesov, kde medveď nachádza dostatok potravy a úkrytov, a tým pádom nemá takú motiváciu schádzať do blízkosti ľudí,“ uvádza ďalej My sme les.
Iniciatíva poznamenala, že tak ako iné predátory, aj medvede majú vyvinuté samoregulačné mechanizmy svojej početnosti. Ide napríklad o zabíjanie mláďat veľkými samcami.
Čaputová nepovažuje za správne podceňovať strety ľudí s medveďmi, Chrenkovo ministerstvo pripravuje opatrenia
„V zdravej populácii takto zahynie desiatky percent mláďat ročne. V prirodzenej populácií medveďa hnedého bol okrem toho pozorovaný jav, že medvedice vyviedli prvé mláďatá až vo veku 8 – 9 rokov, napriek tomu, že pohlavne zrelé sú aj oveľa skôr. Dôvodom je, že mladé samice sa prirodzene niekoľko rokov zdržiavajú v teritóriu svojej matky, ktorá im ale nedovolí rozmnožovať sa. Časť problému dnes spočíva v tom, že táto prirodzená štruktúra populácie spolu s opísanými mechanizmami bola v minulosti veľmi negatívne ovplyvnená práve vďaka poľovaniu, keď boli z populácie prednostne odstránené práve veľké (trofejné) jedince,“ uzavreli My sme les.
