Ministerstvo životného prostredia (MŽP) predkladá novelu zákona o ochrane prírody a krajiny bez ukončených rokovaní o hromadnej pripomienke. Reagujú tak environmentálne organizácie Inštitút pre ochranu prírody, WWF Slovensko (World Wildlife Fund – Svetový fond na ochranu prírody), BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a Iniciatívy MY SME LES, ktoré hromadnú pripomienku vzniesli.
„Dôležitým krokom k lepšej ochrane prírody je, že podľa návrhu bude o každej ťažbe v chránenom území rozhodovať orgán ochrany prírody a krajiny. Ministerstvo však upustilo od vlastných ambícií – oproti pôvodnému návrhu vypadol z novely zámer, aby pozemky v chránených územiach prešli do správy štátnej ochrany prírody,“ uviedla hovorkyňa WWF Slovensko Andrea Settey Hajdúchová, ktorá o tom agentúru SITA informovala. Hromadnú pripomienku mimovládnych organizácií k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny podporilo 30-tisíc ľudí a stala sa tak najväčšou environmentálnou hromadnou pripomienkou v histórii Slovenskej republiky.
Podľa environmetnálnych organizácií zostalo rokovanie neukončené, nebol z neho spracovaný záznam a zástupcom verejnosti nebolo umožnené rokovať s politickými predstaviteľmi ministerstva. „Takýmto postupom boli porušené práva verejnosti vyplývajúce zo zákona o tvorbe právnych predpisov a legislatívnych pravidiel vlády. V tejto súvislosti musíme podotknúť, že paralelne sme pritom rokovali aj so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva k súvisiacemu návrhu novely zákona o lesoch, pričom ich prístup bol diametrálne odlišný – rokovalo sa nad rámec zákonných povinností a aj vďaka tomu sa dospelo k obojstrannej spokojnosti napríklad o riešení právnej úpravy ochrany pralesov v zákone o lesoch,“ uviedol Imrich Vozár z VIA IURIS.
Organizácie tiež konštatujú, že envirorezort v novembri sľuboval presun správy štátnych pozemkov v národných parkoch do rúk štátnych organizácií ochrany prírody. Z verzie, ktorou sa má zaoberať vláda, ako uviedli organizácie, však presun pozemkov vypadol. „Predložený návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny neposúva ochranu prírody na Slovensku do 21. storočia. Snaží sa síce odstrániť väčšinu deformácií z nedávnej minulosti, keď sa ochrana prírody na Slovensku zámerne znefunkčnila, ale neprináša potrebné systémové zmeny ako napr. vytvorenie funkčného modelu národného parku alebo zavedenie mechanizmov umožňujúcich financovanie ochrany prírody aj z iných zdrojov ako je štátny rozpočet,“ podotkol Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody.
Podľa Milana Janáka z WWF Slovensko najviac chýba možnosť diskutovať o riešeniach a hľadať tie najlepšie. „Diskutovali sme s ministerstvom o viacerých ustanoveniach zákona, ktoré dobre vyzerajú na papieri, ale v realite nefungujú alebo sa v praxi zámerne obchádzajú, napríklad primerané hodnotenie vplyvov na chránené územia Natura 2000. Výsledok vidíme v praxi, keď nám hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ zo strany Európskej komisie, lebo nedostatočne chránime lokality hlucháňa a neposudzuje sa dopad ťažby na jeho populáciu,“ prízvukoval.
