Počet žiab a mlokov klesá aj na území Tatranského národného parku (TANAP). Kým v roku 2009 tam v troch úsekoch preniesli cez cesty v najkritickejších lokalitách ich ťahu viac ako 4 700 obojživelníkov, v tomto roku to bolo len necelých 1 900.
Ako pre agentúru SITA uviedol zoológ Správy TANAP-u Lukáš Lončík, dôvodom poklesu je vysychanie vodných plôch v dôsledku otepľovania či aplikácia chémie do pôdy. Aj obojživelníky pritom majú svoje miesto v potravinovom reťazci a odzrkadľujú kvalitu životného prostredia.
Zanikajú rozmnožovacie lokality
Počas tohtoročnej sezóny ochranári zo Správy TANAP-u preniesli 1 255 skokanov hnedých a 627 ropúch bradavičnatých, čo predstavuje oproti predchádzajúcim rokom viditeľný pokles.
„Zanikajú nám lokality, v ktorých sme predtým mali žaby. Jedným z dôvodov je to, že otepľovaním nám zanikajú rozmnožovacie lokality. Podobne aj v prípade skokanov hnedých často nachádzame už iba vyschnuté žubrienky,“ opísal Lončík.
Počty tiež znižuje skoršie rýľovanie na poliach, keďže práve v pôde mávajú žaby svoje zimoviská. Ďalším dôvodom je aplikácia chémie, ktorá sa používa na poliach. Ako ďalej vysvetlil zoológ Správy TANAPu, to vedie k úbytku hmyzu, ktorým sa obojživelníky primárne živia.
Významnosť obojživelníkov
Ochranári už dlhšie realizujú manažmenty na mokradiach v snahe zachovať či zvýšiť počty obojživelníkov. „Presvetľujú ich alebo vyhlbujú, aby tam ostala voda dlhšie a nevyschlo to tam tak rýchlo,“ priblížil Lončík.
Rovnako podľa neho môže pomôcť kosba v okolí mokradí, aby nezarastali. „Aj my realizujeme napríklad na popradskom rašelinisku manažmenty, prečisťujeme to tam. Iné správy robia aj plochy pre obojživelníky, vyhlbujú alebo budujú umelé liahniská,“ informoval. Plochy pre obojživelníky chcú podľa jeho slov vytvoriť napríklad v rámci projektu v Liptovskom Mikuláši neďaleko Váhu.
Lončík v súvislosti s klesajúcim počtom žiab poukázal na ich dôležité zastúpenie v potravinovom reťazci. „Skonzumujú veľmi veľa hmyzu, pavúkov. Zároveň sú potravinou bázou pre množstvo iných živočíchov. Žubrienkami sa napríklad kŕmia ryby a dospelými obojživelníkmi zase bociany,“ pripomenul.
Celkovo poukázal na významnosť obojživelníkov aj z hľadiska ich citlivosti na zmeny v prostredí, pôsobia tak ako bioindikátory kvality životného prostredia.
