- aktualizované 24. augusta, 16:38
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada stiahnutie novely zákona o ochrane prírody z rokovania Národnej rady SR (NR SR). ZMOS to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslal ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Združenie svoju požiadavku zdôvodňuje tým, že cieľom novely zákona je prevod pozemkov vo vlastníctve štátu do vlastníctva Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR). Takýto krok by podľa ZMOSu viedol nielen k prevodu pozemkov v národných parkoch, ale aj vo všetkých chránených územiach a ich ochranných pásmach.
Prevod a zmeny nesmú byť strašiakom
Predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS) a spolupredkladateľka návrhu novely zákona pre agentúru SITA uviedla, že nie je dôvod na stiahnutie zákona. Zemanová očakáva, že sa ministerstvo životného prostredia stretne s predstaviteľmi ZMOS a poskytne im dostatok informácií o tom, aké nástroje sú pripravené pre samosprávy v národných parkoch, aby sa rozvíjali.
Ministerstvo odmieta tvrdenia o tom, že novela zákona o environmentálnych záťažiach je protiústavná
„Prevod pozemkov a zmeny v národných parkoch nesmú byť strašiakom. Práve naopak. Podľa príkladov zo zahraničia spoločné riadenie v národných parkoch prináša rozvoj regiónov. V národných parkoch budú pracovať profesionáli, ochranári aj lesníci,“ povedala pre agentúru SITA Zemanová.
Jasne komunikovaný proces
Ministerstvo životného prostredia podľa nej musí trpezlivo vysvetľovať zmeny súvisiace s novelou zákona o ochrane prírody, aby neprichádzalo k skresľovaniu informácií. Celý problém novely zákona vidí v nedostatku dôvery v štátne inštitúcie, ktorý sme zdedili od predchádzajúcich vlád. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS upozorňuje, že proces reformy musí byť jasne komunikovaný pre všetkých zúčastnených.
S návrhom novely zákona o ochrane prírody nesúhlasí dvanásť organizácií, žiadajú jej stiahnutie
Preto poslanci spolu so zástupcami envirorezortu doteraz uskutočnili deväť stretnutí priamo v národných parkoch. Na každom boli zástupcovia ministerstiev životného prostredia aj pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, poslanci Národnej rady SR, lesníci aj primátori a starostovia obcí z národných parkov.
Zdroje na naštartovanie reformy
„Podľa môjho názoru všetci dostali uspokojivé odpovede – napríklad o výpadku daní z nehnuteľností, o ktorom sa hovorí. Ten sa týka len niektorých obcí a ministerstvo má prostriedky na finančnú kompenzáciu pre tie obce, ktorých by sa to týkalo,“ vysvetlila Zemanová.
Obce v národných parkoch majú byť tiež zvýhodnené v poskytovaní dotácií na rozvoj infraštruktúry z Environmentálneho fondu. Každý národný park bude mať zriadenú vlastnú Radu národných parkov, v ktorej bude mať samospráva zastúpenie. Zemanová dodala, že ministerstvo životného prostredia má pripravené zdroje na naštartovanie reformy tak, aby v budúcnosti bolo fungovanie národných parkov a celého prislúchajúceho regiónu trvalo udržateľné.
Negatívny dopad prevodu
ZMOS tvrdí, že prevod pozemkov by mal negatívny dopad na zníženie zamestnanosti v regiónoch, zníženie hrubého domáceho produktu (HDP) a zvyšoval by regionálne rozdiely. Navyše by priniesol výpadok na daniach z nehnuteľnosti na úrovni 977-tisíc eur ročne a výpadok podielových daní na úrovni 965-tisíc eur ročne.
Budaj chce pri starostlivosti o chránené územia zapojiť miestnych ľudí, projekty tak budú lacnejšie (video)
ŠOP SR podľa ZMOSu nemá s obhospodarovaním majetku štátu žiadne skúsenosti, čo by mohlo viesť k neodbornému vedeniu komplexu lesného hospodárstva či zhoršeniu podnikateľského prostredia.
Navrhnutie rád národných parkov
„Návrh zákona preto považujeme za nepremyslený, unáhlený krok, ktorému má predchádzať bezodkladné dokončenie zonácie národných parkov,“ uviedol ZMOS v tlačovej správe. Podľa ZMOSu chýbajú v dôvodovej správe návrhu zákona podrobné sociálne či ekonomické analýzy.
Združenie tiež žiada, aby sa mestá a obce ležiace v národných parkoch mohli podieľať na správe národných parkov tak, ako to funguje napríklad v zahraničí. ZMOS ako možné riešenie navrhuje napríklad zriadenie rád národných parkov, v ktorých by svoje zastúpenie mali mestá a obce, miestni podnikatelia či zástupcovia iných subjektov.
Envirorezort to považuje za nedorozumenie
Na situáciu reagovalo aj Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), ktoré ju považuje za nedorozumenie. O stiahnutí novely neuvažuje. Podľa envirorezortu stanovisko ZMOS vychádza z mylných predpokladov, napríklad, že novelou zákona by prešli pod správu ŠOP SR všetky pozemky v chránených územiach.
Takýto prevod ale novela MŽP nenavrhuje a neobsahuje ho ani návrh skupiny poslancov, o ktorom má v druhom čítaní rokovať NR SR. MŽP SR pripomína, že ZMOS bol účastníkom medzirezortného pripomienkovania zákona, a výhradám, ktoré ZMOS vznieslo, predkladatelia zákona vyhoveli.
Dopad na zamestnanosť
Envirorezort zároveň uviedol, že reforma bude mať na zamestnanosť v regiónoch pozitívny dopad aj vďaka peniazom vyčleneným na projekty z eurofondov.
„Minister Ján Budaj (OĽaNO) sa na tému náhlej zmeny postojov ZMOS k reforme národných parkov stretol s ústredným riaditeľom kancelárie ZMOS Michalom Kaliňákom, ktorého upozornil, že dnešné stanovisko ZMOS nevychádza z faktov, ale pripomína politickú rétoriku,“ uviedlo MŽP SR v stanovisku.
Súčasťou bude aj zriadenie rád
Budaj si s Kaliňákom na stretnutí viaceré nezrovnalosti vysvetlili a zhodli sa, že súčasťou reformy národných parkov má byť aj zriadenie rád národných parkov, v ktorých budú mať svoje zastúpenie mestá a obce, miestni podnikatelia a ďalšie subjekty ako školy, športové kluby a podobne, pôsobiace na území národných parkov.
Zhodli sa tiež na tom, že reforma národných parkov si bude vyžadovať pokračovanie v dialógu MŽP s obcami a mestami na ich území.
