Zoberte si mobil a choďte do lesa. Nie však preto, aby ste scrollovali sociálne siete, ale aby ste sa na prírodu pozreli očami ľudí, ktorý jej naozaj rozumejú.
Umožní vám to aplikácia Lesmír, ktorú vyvinuli dvaja šikovní Slováci. Nepotrebuje Wi-Fi ani odborný výklad – stačí si ju stiahnuť a vyraziť na niektorý z digitálnych náučných chodníkov, ktoré vás prevedú slovenskými lesmi, dolinami aj lúkami.
Za každým z týchto príbehov stojí tím ľudí, ktorí milujú divočinu a veria, že vzťah k prírode vzniká cez porozumenie. Lea Kurpasová, spoluzakladateľka Lesmíru, v rozhovore hovorí o tom, čo všetko ich aplikácia ponúka a ako ich projekt mení pohľad detí aj dospelých na to, čo vlastne znamená „zdravý les“.
Čo vás inšpirovalo k založeniu Lesmíru? Čo vám vnuklo tú myšlienku?
S nápadom prišiel Erik Baláž. Mal túto myšlienku v hlave už dlhšie – vytvoriť digitálneho sprievodcu prírodou. V zahraničí je bežné, že v národných parkoch nájdeme sprievodcov, ktorí ľuďom sprostredkujú zážitok, vysvetlia, prečo sa príroda chráni, čo je tam vzácne a ako tam žijú zvieratá. U nás to chýba.
Národná ZOO Bojnice prijala mláďatá medveďa hnedého, ich zdravotný stav nebol dobrý - FOTO
Erik vie nádherne rozprávať o prírode. Keď som študovala na Sokratovom inštitúte, bol naším lektorom. Zobrali nás na trojdňový workshop do Tichej a Kôprovej doliny a tam som si to zažila. Hovoril nám fascinujúce, jednoduché fakty, ktoré bežný človek nevie.
Napríklad sme išli okolo stromu so záhryzmi a škrabancami od medveďa – medvedí strom, kde si značkujú teritórium. Ukázal nám, ako stromy medzi sebou komunikujú cez podhubie, ako si vymieňajú informácie a živiny. Vďaka nemu som si uvedomila, ako hlboko sa dá prírodu prežívať, a preto som sa k nemu pridala. Spolu sme Lesmír začali kreovať.
Ako presne Lesmír funguje? Čo všetko si môže používateľ v aplikácii vyskúšať?
Lesmír je bezplatná aplikácia, ktorá ponúka digitálne náučné chodníky. Po registrácii vidíš dostupné trasy – vo Vysokých Tatrách, Západných Tatrách, na Muránskej planine, v okolí Bratislavy a Zvolena. Každý chodník pozostáva zo série videí, ktoré sa postupne odomykajú podľa tvojej fyzickej polohy v teréne. Videá sú viazané na konkrétne miesta, kde sa hovorí o lokálnej faune, flóre alebo lesných procesoch.
Napríklad na medveďom chodníku v Bielovodskej doline sa dozviete, že kedysi medvede jedli ryby, pretože tam tiahli lososy. Alebo vám ukážeme medvedí strom so značkami, ktoré by si človek inak nevšimol. Každý chodník má svoju tému – napríklad život medveďov, vlkov, hlucháňov, lesný ekosystém, rastliny Muránskej planiny či spoznávanie vtáctva podľa vzhľadu a spevu.
Ako sa Lesmír zmenil od svojich začiatkov – koncept zostal pôvodný alebo sa aplikácia menila na základe odoziev užívateľov?
Koncept zostal rovnaký. Na začiatku bola aplikácia spoplatnená, ale ukázalo sa, že to bola veľká bariéra – ľudia nechcú platiť za „nehmotnú“ vec. Tak sme ju sprístupnili zadarmo, hoci je to náročné na financovanie.
Bociany v takmer centre Spišskej Novej Vsi boli ešte vlani raritou, majú však už nový domov
Na základe spätnej väzby sme spravili niekoľko vylepšení – upravili mapy pre lepšiu orientáciu a pridali upozornenie, že si treba zapnúť zvukové notifikácie. Mnohí totiž mali mobil stíšený a nevšimli si, že prišli k zastávke. Tvorba chodníkov je pomerne komplikovaná – nielen kvôli videám, ale aj kvôli kresleným animáciám, ktoré používame na znázornenie zložitých prírodných procesov.
Aké trasy sú momentálne dostupné a ktoré sú najobľúbenejšie medzi používateľmi?
Trasy vo Vysokých a Západných Tatrách, na Muránskej planine, v okolí Bratislavy, Gavurky pri Zvolene a rieka Slatina. Najpresnejšie by vedela odpovedať Janka Adamová, ktorá prevzala vedenie Lesmíru po mojom odchode na materskú. Ale najobľúbenejšie sú určite trasy o medveďoch, vlkoch, hlucháňoch a lesnom ekosystéme.
Funguje aplikácia aj offline?
Áno. Obsah trasy si treba vopred stiahnuť, a potom všetko funguje aj bez signálu – čo je kľúčové, keďže v prírode často nie je dostupný internet.
Ako sa vyberajú témy jednotlivých trás? Spolupracujete s vedcami alebo odborníkmi na prírodu?
Áno, vždy spolupracujeme s odborníkom – ekológom alebo vedcom na danú tému. Scenáre tvoríme spolu s nimi, konzultujeme aj finálny obsah. Na začiatku sme si vyberali srdcové miesta – napríklad Tichú dolinu alebo rieku Belá. Témy sme volili podľa toho, čo považujeme za najdôležitejšie – napríklad život medveďov a vlkov, aby ľudia lepšie chápali, že to nie sú len „zlí predátori“, ale sú súčasťou našej prírody.
Dôležitá téma sú aj hlucháne, ktoré u nás vymierajú – Európska komisia podala žalobu na Slovensko za ničenie ich biotopov. O tom je náučný chodník zo Štrbského na Jamské pleso – ideálny aj pre deti s animáciami. Mojou srdcovkou je trasa „Vesmír lesa“ v Jaloveckej doline – náročná, ale krásna, vysvetľuje, ako les komunikuje cez podhubie.
Myslíte si, že slovenské školy dostatočne podporujú vzdelávanie o prírode? Mohol by Lesmír slúžiť ako doplnkový nástroj?
Snažili sme sa aplikáciu sprístupniť školám. Pripravili sme pracovné listy, ktoré si môžu stiahnuť. Zistili sme však, že nie je jednoduché používať aplikáciu v teréne – deti sa ťažko delia o jeden mobil. Preto sme všetky videá sprístupnili aj na YouTube – školy si ich môžu pozrieť v triede a potom si spraviť výlet.
Robíme aj interaktívne prednášky, nechceme to volať prednášky – je to skôr diskusia. Deti sa môžu zapojiť, máme rekvizity, ukážky, lektorov z Lesmíru, ktorí robia aj exkurzie. Tieto programy sú dostupné aj pre školy.
Aké sú najčastejšie mýty alebo nesprávne predstavy, ktoré majú ľudia o lese a divokej prírode?
Veľa ľudí si myslí, že les má byť rovný a „uprataný“. Ale to je hospodársky les. Prirodzený les je plný vyvrátených stromov, mŕtveho dreva, rôznych druhov rastlín. Keď som ukazovala deťom fotky divokého lesa, často hovorili, že je tam neporiadok. Ale práve mŕtve drevo je dôležité – je to hnojivo pre pôdu, rastú na ňom huby, lišajníky a zadržiava vodu ako špongia.
Plánujete rozšíriť Lesmír aj do ďalších krajín alebo pridať nové funkcie či trasy?
Stále pridávame nové trasy – napríklad teraz v rámci projektu na Muránskej planine. Projekt končí v júni, no chceme pokračovať. Rozmýšľali sme nad jazykovými mutáciami (angličtina, maďarčina), ale je to veľký krok. Zatiaľ na to nemáme kapacitu, ani používanosť aplikácie nie je taká vysoká, aby to bolo efektívne.
Ponúkate možnosť aj programov pre školy so sprievodcom, ktorý ich vodí chodníkmi, alebo je všetko online?
Áno, máme sprievodcov, robíme aj exkurzie pre školy. Okrem toho, čo je online, ponúkame aj fyzické programy s lektorom. Je to podobné ako v zahraničí, kde sú sprievodcovia bežnou súčasťou národných parkov.
Aké sú základné pravidlá, ako sa správať v prírode, aby sme nerušili zvieratá a nezanechávali negatívny dopad na les?
Základ je správať sa s rešpektom – nevykrikovať, nenechávať po sebe stopy, teda „leave no trace“. Dôležité je dodržiavať pravidlá národných parkov – zdržiavať sa len na značených trasách, pretože niekedy prebieha párenie alebo hniezdenie, napríklad hlucháňa. Vyrušenie môže mať vážne dôsledky.
