Dobrovoľníci budú aj aj počas tohtoročných letných prázdnin pokračovať v záchrane a konzervovaní ruín Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri obci Dechtice v okrese Trnava. Na záchrane národnej kultúrnej pamiatky, známej pod názvom Katarínka, pracujú už takmer tri desaťročia.
Záchrana národnej pamiatky
Pomáhať budú podľa Beáty Špakovej z občianskeho združenia Katarínka predovšetkým pri archeologickom výskume a pri murárskych prácach.
Pracovať budú pod dohľadom vyškolených dobrovoľníkov a v spolupráci s odborníkmi v týchto oblastiach. Niekoľko miest, predovšetkým pre mladých mužov, je ešte v letných družinách voľných.
Pri archeológii dobrovoľníci nadviažu na sondu v južnom krídle kláštora, kde budú odkrývať zasypané prízemné priestory, ich podlahy, okenné a dverné otvory a materiálové zloženie konštrukcií.
Druhým miestom výskumu bude ohradový múr kláštornej záhrady s pôvodnými kanalizačnými žľabmi. Murárske práce budú zamerané na konzerváciu obnovu murív juhovýchodného krídla kláštora, obnovy okenných záklenkov, vkladanie dubových trámov do murív, nadväzujúce na kovové tiahla, ako aj prinavrátenie pôvodného statického systému kláštora.
Otvorená bude vyhliadková veža
S príchodom prázdnin obnovili na Katarínke aj pravidelné sprevádzanie návštevníkov tohto atraktívneho miesta. Každý deň v časoch od 10:00 do 17:00 budú pravidelné výstupy na vyhliadkovú vežu so sprievodcom, záujemcovia môžu využiť aj sprevádzanie po areáli Kostola a kláštora sv. Kataríny.
Počas leta bude sprístupnená aj zakonzervovaná krypta v lodi kostola. Návštevníci Katarínky musia v tomto roku podľa Beáty Špakovej rátať s niekoľkými zmenami. Jednou z nich je spoplatnenie záchytného parkoviska pod Katarínkou, za ktoré však občianske združenie nezodpovedá a ani nemá z neho žiaden profit.
Projekt záchrany Katarínky má už takmer 30 rokov, počas tohto obdobia mladí dobrovoľníci ruiny kostola a kláštora čistili od náletovej zelene, postupne začali murovať, škárovať, ale nezabúdali ani na archeologické výskumy.
Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej založili v roku 1618 a patril františkánskemu rádu. V roku 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi ho museli opustiť, kláštor sa potom postupne začal meniť na ruiny.