Premnožené diviaky a zver škodia poľnohospodárom aj ľuďom. Kto za to bude niesť zodpovednosť?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Poľovník a pes
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
  • aktualizované 13. mája 2022, 10:50

Poľovná zver spôsobila za posledné roky škody vo výške viac ako 72 miliónov eur. Ide o škody, ktoré nahlásili členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Zákon treba správne nastaviť

Komora preto nalieha na správne nastavený zákon o poľovníctve, ktorý sa aktuálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Informovala o tom hovorkyňa SPPK Jana Holéciová v tlačovej správe.

„Osiate plochy sa za posledných 20 rokov znižujú a najväčšie škody zverou vznikajú predovšetkým v členitých terénoch na menších parcelách. Likvidácia úrody premnoženou zverou spôsobuje veľké škody najmä poľnohospodárskym podnikom so živočíšnou výrobou. Dopestujú menej plodín a teda vyrobia aj menej objemových krmovín pre zvieratá,“ uviedol podpredseda SPPK Miroslav Štefček.

Za minulý rok eviduje SPPK poškodené plodiny na takmer 87 hektároch poľnohospodárskej pôdy, pričom výška nahlásených škôd dosiahla hodnotu necelých 26 miliónov eur.

Poslali desiatky pripomienok

Holéciová upozorňuje na to, že mnoho pestovateľov informácie neposkytuje a tak uvedená suma nezodpovedá reálnym škodám.

Premnožená poľovná zver spôsobila najväčšie škody v regiónoch Levice, Veľký Krtíš, Nitra, Senica a Bratislava. V rámci plodín bola najviac poškodená kukurica, pšenica ozimná a repka ozimná. Zver však ničí aj vinohrady či ovocie a zeleninu.

Realitou premnoženej zveri sú diviaky pri električkových tratiach, na detských ihriskách, zvyšujúci sa počet napadnutí medveďom či autonehody spôsobené stretom so zverou.

SPPK vytvorila pracovnú skupinu k príprave zákona o poľovníctve. Do medzirezortného pripomienkového konania poslala 54 zásadných pripomienok.

Žiadajú objektívnu zodpovednosť

Medzi nimi spomína, že zo zákona by mal užívateľ poľovného revíru (poľovník, poľovnícke združenie) zodpovedať za škody spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru. Pre poľovnícke organizácie má zasa zákon zaviesť pravidlo zodpovedať spoločne a nerozdielne.

Zo zákona by mal užívateľ poľovného revíru (poľovník, poľovnícke združenie) povinnosť uhradiť škodu spôsobenú zverou presahujúcu 3 percentá očakávanej úrody na príslušnej parcele. Zákonom by sa tak zaviedla objektívna zodpovednosť pre užívateľa poľovného revíru. A tiež, že užívateľ poľovného revíru (poľovník, poľovnícke združenie) by mal mať zo zákona povinnosť vytvoriť fond na krytie škôd spôsobených zverou.

„Našou najzásadnejšou pripomienkou je zapracovať do zákona objektívnu zodpovednosť za vzniknuté škody na poľnohospodárskych plodinách. Pokiaľ zákon nebude riešiť otázku škôd a náhrady za ne, tak celý schvaľovací proces a nový zákon bude len pro-forma. Nechceme tým nič iné, len to, aby sa počty zveri vrátili do obdobia rokov 2008 až 2009, kedy zver v lesoch a na poliach nespôsobovala abnormálne škody na plodinách,“ uviedol predseda Poľnohospodárskeho družstva Badín a člen pracovnej skupiny k zákonu o poľovníctve Mojmír Haško.

Migrácii zveri nedokážu zamedziť

Slovenská poľovnícka komora sa ohradzuje voči tvrdeniam SPPK. Podľa poľovníkov lov zveri narástol.

Celkový lov raticovej zveri v roku 2008 predstavoval 71-tisíc kusov zveri, v roku 2010 90-tisíc kusov a dnes tento počet predstavuje 180-tisíc kusov raticovej zveri. To je celkovo dvojnásobok a u danielej zveri 4,5-násobok nárastu lovu za 10 rokov.

Počet ulovenej netrofejovej zveri, teda samíc a mláďat u jelenej zveri, ktorý bol v roku 2020 vo výške takmer 38-tisíc kusov, u trofejovej zveri, teda odlovených jeleňov nepresiahol 12-tisíc kusov. U samíc a mláďat danielej zveri bol v tom istom roku úbytok na úrovni viac ako 15-tisíc kusov a u samcov necelých 4-tisíc kusov. Za nesprávnu považuje aj informáciu o tom, že zver sa prikrmuje na to, aby sa mohla loviť.

„Prikrmovanie je zakázané vykonávať už takmer päť rokov jadrovým krmivom vzhľadom k vysokým stavom zveri. Tiež je zakázané prikrmovanie zveri v chránených územiach od štvrtého stupňa ochrany a rovnako je zakázané vnadenie diviačej zveri za účelom lovu od tretieho stupňa ochrany,“ dodal hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák s tým, že poľovníci nedokážu zamedziť migrácii zveri z lesov na poľnohospodárske pozemky v čase mimo vegetačného obdobia, keď tam nachádzajú dostatok chýbajúcej potravy.

Zisťovanie škôd sa nerieši

Poľovníci tvrdia, že zákon o poľovníctve vznikol na ministerstve pôdohospodárstva bez akejkoľvek konzultácie s SPPK, Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR, Národným lesníckym centrom, Ministerstvom vnútra SR či Ministerstvom obrany SR, ktorých sa zákon dotýka.

„Zákon síce v novom návrhu rieši náhradu škôd, ale nerieši metodiku jej zisťovania, ani spôsob predchádzaniu ich vzniku. Rozhodne nejde o návrat objektívnej zodpovednosti za škody, za objektívnu náhradu škôd , ktorá je neobjektívne zistená. Zákon vznikol bez konzultácie hlavných zainteresovaných odborných inštitúcií, čo v súčasnej napätej situácii považujeme za neprijateľný krok,“ dodal Kaššák.

Poľovníci majú v záujme spolupracovať s poľnohospodármi, keďže dlhodobo poukazujú na to, že škody spôsobené zverou je nutné riešiť.

„S SPPK nachádzame prienik v problematike riešenia škôd a vysokých stavov chránených živočíchov na našom území, ktoré spôsobujú poľnohospodárom taktiež veľmi vysoké škody,“ uzavrel Kaššák.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alojz KaššákJana HoléciováMiroslav ŠtefčekMojmír Haško
Firmy a inštitúcie SPK Slovenská poľovnícka komoraSPPK Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora