Zvýšenie potravinovej sebestačnosti neprinesie zázračné riešenia pre agrosektor. Vyplýva to zo záverov štúdie Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) s názvom Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len sebestačnosť.
„Sebestačnosť je dnes opäť spomínaná ako zázračný cieľ agropolitiky, ktorý pomôže vyriešiť problémy v poľnohospodárstve a zabezpečí prežitie v krízových časoch. Slovensko s politikou sebestačnosti už skúsenosti má a nepochádzajú len z čias socializmu. Žiaľ, tento dobre mienený cieľ podporiť slovenskú produkciu v minulosti priniesol veľa negatívnych dôsledkov, no žiadne zázračné riešenia. Namiesto sebestačnosti by sa pozornosť mala preniesť na konkrétne reformy, ktoré pomôžu sektoru prosperovať,“ uviedli v zhrnutí štúdie analytici inštitútu.
Sebestačnosť na úkor kvality
Po zvyšovaní potravinovej sebestačnosti volajú podľa INESS-u záujmové združenia a aj vláda. Produktivita v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore však nie je podľa inštitútu problémom chýbajúcej politiky sebestačnosti. „Sebestačnosť za socializmu bola dosahovaná pomocou dotácií a na úkor bezpečnosti a kvality potravín. Potravinárske produkty presahovali povolené množstvo ťažkých kovov a mnohé druhy ovocia, zeleniny či iných produktov boli nedostupné,“ ozrejmili analytici.
Zemiaky je výhodnejšie dovážať než pestovať, poľnohospodári sťažujú sa na slabú podporu štátu
Pod zámienkou zvýšenia potravinovej sebestačnosti boli podľa INESS-u navrhnuté zákony, ktoré poškodzovali podnikateľské prostredie, ako napr. povinný podiel slovenských produktov v letákoch, či inak obmedzovali voľný pohyb tovarov v rámci spoločného trhu EÚ. „Potravinová sebestačnosť neznamená potravinová bezpečnosť. Kvalitné, bezpečné a cenovo dostupné potraviny sa k spotrebiteľom dostanú skôr pomocou otvorených trhov, nie ich obmedzovaním,“ pokračovali analytici.
Uprednostnenie domácich výrobcov porušuje pravidlá EÚ
Potravinová bezpečnosť je funkciou blahobytu v spoločnosti. Ten možno podľa inštitútu dosiahnuť len lepšími podmienkami na podnikanie, bez obmedzovania zahraničného obchodu. „Uprednostnenie domácich výrobcov porušuje pravidlá EÚ. Európska komisia vyzvala Bulharsko a Rumunsko, aby svoje zákony o povinnom podiele domácich produktov zrušili, keďže porušovali princíp nediskriminácie a voľného pohybu tovarov. Podobne bolo napomenuté aj Slovensko za zákon, ktorý porušoval práva predajcov na vlastný dizajn a výber produktov,“ dodali analytici.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v reakcii na štúdiu INESS-u uviedlo, že rozhodne nepovažuje potravinovú sebestačnosť za prázdnu frázu. Navyše v štúdii sú podľa agrorezortu viaceré nepresnosti, ako napríklad hlboká neznalosť problematiky poľnohospodárstva, potravinárstva a niekoľko zásadných legislatívnych princípov vrátane potravinového práva. Potravinári zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa zas rozhodli, že k štúdii INESS-u sa vyjadrovať nebudú.
