Súdna rada SR sa bude návrhmi novej súdnej mapy venovať na riadnom zasadnutí 14. októbra 2021. Zároveň rada adresovala ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (nom. SaS) požiadavku na predĺženie lehoty na pripomienkovanie do 15. októbra.
Ako pre agentúru SITA vysvetlil predseda súdnej rady Ján Mazák, trojčlenná pracovná skupina do 14. októbra pripraví návrh možného stanoviska súdnej rady. Agentúre SITA poskytla stanovisko predsedu rady hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady Veronika Müller.
Mazák má na ministerstvo tvrdú požiadavku
V utorok 28. septembra rokovala súdna rada o novopredstavenej reforme súdnej mapy. Ide o návrhy zákonov o Mestskom súde Bratislava, Mestskom súde Košice, o okresných súdoch a o krajských súdoch.
Predseda súdnej rady Mazák vyhlásil voľbu člena súdnej rady v stredoslovenskom volebnom obvode
Rada na mimoriadnom zasadnutí neprijala žiadne rozhodnutie, pretože sa ho zúčastnilo len desať a neskôr dvanásť členov. Členovia rady v záujme zachovať v takých vážnych legislatívnych zámeroch najväčšiu mieru legitimity iba prerokovali zásadné otázky týkajúce sa uvedených návrhov zákonov.
Predseda rady Ján Mazák na tohtotýždňovom zasadnutí rady tiež uviedol, že chce adresovať ministerstvu spravodlivosti „veľmi tvrdú“ požiadavku, že pri takýchto koncepčných návrhoch musí byť súdna rada prítomná pri tvorbe predpisu.
Súdna rada v exkluzívnom postavení
„Áno, v úvodnom slove som ako predseda súdnej rady vyjadril nekompromisnú požiadavku. Ministerstvo spravodlivosti pri navrhovaní takých a podobných systémových zákonov by malo prizvať súdnu radu, respektíve jej zástupcov ku všetkým prácam na takých legislatívnych zámeroch. Od počiatku až po formulácie konkrétnych ustanovení. Inak súdna rada nedokáže kvalifikovane a v krátkom čase ovplyvniť konečnú podobu zamýšľaných právnych úprav a stáva sa obyčajným pripomienkovým orgánom,“ vysvetlil Mazák s tým, že pri justičných zákonoch súdna rada rozhodne takým orgánom nie je.
Zdôraznil, že vo veciach systémových zásahov do súdnictva je súdna rada v exkluzívnom postavení, ktoré vyžaduje jej aktivity v celom priebehu legislatívneho procesu aj napriek tomu, že súdna rada nemá, politicky vzaté, rozhodujúce slovo pri výsledku legislatívnych iniciatív.