BRATISLAVA 28. septembra (WEBNOVINY) – Centrálna banka zlepšuje svoj výhľad tohtoročného vývoja slovenskej ekonomiky. Prognózu tohtoročného reálneho rastu slovenského hospodárstva totiž Národná banka Slovenska (NBS) navyšuje oproti poslednej prognóze z júna o 0,6 percentuálneho bodu na 4,3 %. Pre budúci rok však naopak zmiernila svoj výhľad, keď predpovedá hospodársky rast na úrovni 3 %, kým v júni ešte pre budúci rok prognózovala rast hrubého domáceho produktu o 4,3 %. Predikciu pre rok 2012 centrálna banka taktiež znížila o 0,3 percentuálneho bodu na 4,1 %.
Zvýšenie predikcie ekonomického rastu na tento rok centrálna banka zdôvodnila najmä pokračovaním priaznivejšieho vývoja čistého exportu aj v druhom štvrťroku tohto roka. Pomáhať slovenskému hospodárstvu by tak mal aj po zvyšok roka najmä zahraničný dopyt. „V nasledujúcich štvrťrokoch sa očakáva pokračovanie mierneho medzikvartálneho rastu ekonomiky, čo by sa malo prejaviť vo vyššom raste hrubého domáceho produktu v roku 2010 v porovnaní s predchádzajúcou predikciou,“ konštatoval na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch.
V budúcom roku by rozhodujúcu úlohy mali zohrať konsolidačné opatrenia. „Národná banka Slovenska zohľadnila v rámci predikcie avizovaný balíček vládnych opatrení, ktoré majú za cieľ zníženie deficitu verejných financií v roku 2011 o 1,7 mld. eur. Pri tvorbe predikcie bolo uvažované s predbežným návrhom konsolidačných opatrení,“ povedal Makúch. Centrálna banka tak narábala iba s opatreniami, ktoré boli známe k 17. septembru. Ak by bola finálna podoba opatrení odlišná od tej, s ktorou centrálna banka počítala, je možné podľa Makúcha očakávať prehodnotenie makroekonomického vývoja v strednodobom horizonte v ďalšej prognóze.
Rast hrubého domáceho produktu v rokoch 2011 a 2012 by však mal byť na druhej strane priaznivo ovplyvnený pozitívnejším vývojom zahraničného dopytu, ktorý však na kompenzáciu dopadov konsolidačného balíka stačiť nebude. Pomalšie ako pôvodne očakávala centrálna banka, by mala rásť aj konečná spotreba domácností vplyvom konsolidačných opatrení na príjmovej stránke rozpočtu. Podobne by sa však mala znižovať aj investičná aktivita vplyvom očakávaného zníženia vládnych investícií. Konsolidačný balíček by mal ovplyvniť aj situáciu na trhu práce, kde centrálna banka počíta s čiastočným znižovaním počtu zamestnancov vo verejnom
Centrálna banka však zároveň dodáva, že aktuálna prognóza vývoja hrubého domáceho produktu a inflácie má značné riziká. Tie vyplývajú najmä z možných iných ako očakávaných dopadov konsolidačných opatrení, prípadne ich inej schválenej štruktúry. Pri vývoji hrubého domáceho produktu však prevládajú riziká smerom nahor, ktoré spočívajú v možnom rýchlejšom raste zahraničného dopytu, vyššej konečnej spotrebe verejnej správy, substitúcii verejných investícií súkromnými, prípadne prostriedkami zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Naopak, smerom nadol môže hospodársky rast tlačiť najmä výraznejší pokles spotreby domácností či dodatočné konsolidačné opatrenia v ďalších rokoch, s ktorými aktuálna prognóza nepočíta.
Národná banka Slovenska zároveň upravila svoje odhady priemernej harmonizovanej inflácie. Tá by mala v tomto roku dosiahnuť 0,9 %, oproti pôvodnému odhadu 0,8 %. Pre rok 2011 však navýšila odhad rastu spotrebiteľských cien už o 1,1 percentuálneho bodu na 3,8 %, pre rok 2012, naopak, svoje prognózy zrevidovala o 0,2 percentuálneho bodu nadol na 2,6 %. Riziká v prognóze inflácie pritom centrálna banka považuje za vyvážené. Na trhu práce banka očakáva v tomto roku pokles zamestnanosti o 1,5 %, čo je o 0,4 percentuálneho bodu pozitívnejší odhad ako v júni. V budúcom roku by však zamestnanosť mala vzrásť len minimálne o 0,1 %, oproti pôvodnému odhadu 0,6 % a pre rok 2012 je aktuálny odhad rastu zamestnanosti na 0,5 %.
Národná banka Slovenska sa pridala k rezortu financií, ktorý len pred dvoma týždňami navýšil svoju prognózu hospodárskeho rastu pre tento rok o 0,8 percentuálneho bodu na 4 %. Ministerstvo však zároveň zrevidovalo odhad rastu na rok 2011 z júnových 3,8 % na aktuálnych 3,3 %. Rezort financií pritom za hlavné príčiny zmien v prognóze označil zapracovanie konsolidačných opatrení, ale aj zlepšenie očakávaní ohľadom vývoja vonkajšieho prostredia a pozitívne výsledky za prvý polrok 2010 ako na Slovensku, tak aj v eurozóne. Európska komisia Slovensku pre tento rok podľa aktuálnej jarnej prognózy predpovedá stále iba 2,7-percentný rast, ktorý by mal v roku 2011 zrýchliť na 3,6 %. Komisia však bude rovnako svoje prognózy už v novembri aktualizovať.
Relatívne pozitívny vývoj slovenského hospodárstva v tomto roku vyústil do bezmála päťpercentného hospodárskeho rastu v prvom polroku. Podľa spresnených údajov Štatistického úradu SR totiž reálny rast hrubého domáceho produktu v druhom štvrťroku dosiahol 4,7 %, čo znamenalo len minimálne spomalenie z 4,8-percentného rastu z prvého štvrťroka. Za celý minulý rok pritom ešte slovenská ekonomika medziročne klesla o 4,7 %.
SITA