Osemnásťročná Nikola si v podkroví vytvorila svoj originálny svet takmer sama. „No, ja som si niečo vymyslela a rodičia mi to potom pomohli zrealizovať,“ priznáva. Má tu priestor, aký jej môže závidieť väčšina rovesníkov, a navyše sa dostala aspoň o pár metrov ďalej od rodičovskej spálne a spod maminho starostlivého dohľadu.
Povala, pracovňa, telocvičňa, fotoateliér…
„Predtým som mala izbičku dolu pri kuchyni, ale nemala som tam žiadne súkromie,“ vedie nás Nikola hore schodmi do svojho kráľovstva. Zapôsobilo hneď na prvý pohľad. „Naši sa ma snažili odhovoriť, že je to tu pre mňa zbytočne veľké, ale nemali na výber,“ chichoce sa komentujúc náš neskrývaný obdiv.
Nikolini rodičia kúpili starý dedinský dom, keď bola ešte malá – vtedy tu bola typická povala, plná rôznych „vecí, čo sa ešte zídu“, aj jednoznačných harabúrd. Dom zrekonštruovali, niečo dostavali, a z povaly sa stala pracovňa domáceho pána. Ten však časom zistil, že takéto vysunuté pracovisko má aj svoje nevýhody, a keď už mal behania hore-dolu po schodoch naozaj dosť, presťahoval sa na prízemie, bližšie k zákazníkom zvoniacim pri bránke. Bolo to podstatne praktickejšie pre otca a ako sa neskôr ukázalo, tento krok ocenila aj dcéra. Medzitým však bola povala ešte chvíľu územím nikoho, na ktorého ďalšom osude sa rodina akosi nevedela dohodnúť. Rodičia tu chceli urobiť napríklad miesto na odkladanie sezónnych vecí, mama tu mala svoju „telocvičňu“… „Na jeseň som tu fotila kamarátku a vtedy som si všimla, že je to naozaj pekný priestor a že by z neho mohla byť perfektná izba,“ uzatvára pestrú históriu podkrovia jeho nová obyvateľka. Cez zimu teda plánovala, hľadala inšpirácie na internete a „lámala“ rodičov, a na jar sa pustila do práce. „Toľko sme ju prehovárali, ale ona má vo všetkom svoju hlavu,“ posťažuje si mama. „Myslím, že teraz je to tu využité lepšie než predtým,“ nedá sa Nikola, „ja mám pokoj od vás a vy odo mňa,“ uškrnie sa.
Nevýhodou Nikolinho nového sídla je, že je to zatiaľ len sídlo letné. Nie je tu totiž vyriešené kúrenie. „Kedysi tu boli elektrické konvektory,“ spomína mama, „ale to sa ešte dalo elektrinou kúriť. Teraz už je to veľmi drahé.“ Nikole by sa páčilo, keby na komín v strede izby pripojili liatinovú piecku, tento nápad jej však rodičia neschválili – kombinácia pevného paliva a bielych závesov sa im totiž nezdala najšťastnejšia.
Letné sídlo?
Základ romantickej atmosféry podkrovnej izby položili staré trámy – bol by hriech skrývať ich. Veď sa na nich kedysi domáci aj narobili, pri rekonštrukcii ich museli vyčistiť, napustiť proti červotočom, namoriť… Na rozdelenie priestoru ozaj kráľovských rozmerov využila Nikola závesy domácej výroby. „Rodičia uvažovali aj nad nejakou pevnou priečkou, aby izbu oddelili od dverí do novej časti domu a od schodiska, ale podľa mňa by sa tým celý priestor zničil, keby sa takto rozdelil. Lebo práve tým je pekný, že je taký veľký a otvorený, a pritom členitý. Navyše takto lepšie vynikne trámová konštrukcia.“
Celý článok si môžete prečítať tu.