Život každého človeka na tomto svete limitovaný, väčšina ľudí sa však podľa toho v každodennej rutine nespráva.
Mladá umelkyňa Candy Chang k nim patrila tiež. Keď jej v roku 2010 zomrel blízky človek, váha reality na ňu prudko doľahla. „Prešla som si dlhým obdobím smútku a depresie,“ uviedla Candy, ktorá sa po istom čase so smrťou vyrovnala, na svet sa však začala pozerať novými očami. „Chcela som si uchovať túto novú perspektívu. Je také ľahké nechať sa uniesť rutinou a zabudnúť na to, na čom vám najviac záleží,“ povedala Američanka, ktorá sa rozhodla pre malý experiment.
Vo februári 2011 v susedstve New Orleansu našla opustený dom, ktorého stenu s pomocou priateľov premenila na veľkú tabuľu. Na obrovskú plochu následne nakreslila linajky a napísala jedinú vetu: „Než zomriem, chcem…“. Pred domom nechala ležať vedierko s kriedami a pobrala sa domov.
Na druhý deň ju čakalo prekvapenie – tabuľa bola do posledného miesta pokrytá stovkami odkazov so snami a túžbami cudzincov a zoznam stále rástol. „Bol to len experiment, nevedela som, čo mám od toho očakávať. Odkazy ale stále pribúdali: Než zomriem, chcem spievať pre milióny divákov, ešte raz ju držať v náručí, vidieť svoju dcéru zmaturovať, jesť viac neznámych jedál, zbaviť sa všetkých neistôt, zasadiť strom, splniť si detský sen, byť sám sebou… Zoznam nemal konca. Reakcie ľudí ma rozosmiali aj dojali. Zistila som, že nie som jediná, ktorá sa snaží pochopiť tento svet,“ uviedla prekvapená Candy.
Celý článok si môžete prečítať tu.
