Súdy na Slovensku v minulom roku nezistili nezákonné nasadenie odposluchov či sledovania. V bezpečnostnom a právnickom prostredí takéto tvrdenie v každoročných parlamentných správach o stave použitia informačno-technických prostriedkov (ITP) vyvoláva pochybnosti.
Súdy dostali 1 639 žiadostí o nasadenie ITP
Na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd bolo podaných spolu 1 639 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP. Súdy vyhoveli 1 595 žiadostiam, 44 zamietli. Konštatuje sa to v správe o použití ITP za rok 2019, ktorú prerokujú poslanci na aktuálnej schôdzi Národnej rady SR. Pre porovnanie, tieto počty sa veľmi nelíšia od roku 2018. Vtedy súdy vydali 1 646 žiadostí, z toho 46 zamietli.
Podľa výročnej parlamentnej správy Policajný zbor SR vlani celkovo predložil 1 184 žiadostí na odpočúvanie, v 34 prípadoch sudca nedal súhlas. Informácie získané použitím ITP boli využité ako dôkaz v trestnom konaní v 93 prípadoch.
Finančná správa predložila zákonnému sudcovi celkom 61 prvotných písomných žiadostí, dve boli odmietnuté. V jednom prípade informácie získané použitím ITP boli použité ako dôkaz v trestnom konaní. Finančná správa predložila 11 opakovaných žiadostí, ktorým sudca vyhovel.
Štátneho tajomníka Leitnera mali odpočúvať vojenskí „tajní“, Naď žiada kontrolu a zdôvodnenie
Slovenská informačná služba (SIS) vlani žiadala o nasadenie ITP v 322 prípadoch, sudca odmietol päť žiadostí. Podľa SIS zákonom uznaný účel a cieľ bolo dosiahnutý v 203 prípadoch. K termínu predloženia správy nebolo možné vyhodnotiť zvyšných 114 prípadov.
Vojenské spravodajstvo si zažiadalo o ITP 61-krát, súd trikrát nevyhovel. Informácie získané použitím ITP v rámci Vojenského spravodajstva neboli použité ako dôkaz v trestnom konaní.
Väzenská a justičná stráž nežiadala
Je zaujímavé, že v roku 2018, ale aj v roku 2019 Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) nepodal ani jednu žiadosť o použitie ITP. Podľa advokáta a bývalého vyšetrovateľa Petra Vačoka zbor plní úlohy pri výkone väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany objektov zboru, verejného poriadku a bezpečnosti v budovách súdov a prokuratúry.
„Z uvedeného jasne vyplýva, že pôsobí v oblasti ochrany objektov zboru. Teda musí konať, ak má podozrenie, že by došlo k narušeniu chráneného záujmu napríklad vzburou alebo útekom. Vtedy musí konať a má možnosť pre tento účel aj využiť informačno–technické prostriedky,“ objasnil Vačok. Doplnil, že tento bezpečnostný zbor nie je určený na objasňovanie inej trestnej činnosti.
Sudca nemá šancu, hovorí Šándor
V parlamentnej správe sa hovorí, že súdy pri rozhodovaní o žiadostiach nezistili nezákonné použitie odposluchov či sledovania. Otázkou je, či sudca môže overiť, že dôvody na odposluchy, ktoré v žiadostiach uvádzajú polícia, spravodajské služby alebo Finančná správa, sú opodstatnené.
Bývalý náčelník českej Vojenskej spravodajskej služby a bezpečnostný analytik Andor Šándor portálu SITA.sk povedal, že nevie, či stále pokračuje prax z minulosti, keď si tajné služby či polícia k žiadosti o odpočúvanie trebárs desiatich telefónnych čísel podstrčili ďalšie číslo, ktoré bolo pre nich zaujímavé, ale nemali pre to zdôvodnenie.
„Sudca tak nemal šancu skontrolovať to. Keď však sudca opakovane povoľuje žiadosť o odposluch, môže si nechať predložiť informácie, čo sa odposluchom zistilo a či pomohol alebo nie,“ dodal Šándor.
Podľa neho pri nasadení ITP môžu tajné služby a polícia nazbierať aj ďalšie informácie o odpočúvanom človeku, ktoré však nie sú predmetom vyšetrovania alebo sledovania a môžu byť zneužité. „Povedané inými slovami, môže to byť tzv. nezákonný odposluch, keby sa tie informácie ďalej využili,“ poznamenal.
Šándor povedal, že nechce krivdiť všetkým sudcom, ale existuje podľa neho analógia, akú kvalitu má súdny systém pri riešení trestnej činnosti. „Nerobím si ilúzie,“ zdôraznil a poukázal na situáciu, ktorá vládne v súdnictve v súvislosti s prípadom podnikateľa Mariana K. a zavraždeného novinára Jána Kuciaka.
Advokát Vačok má tiež pochybnosti, že sudca dokáže reálne overiť žiadosti o nasadenie ITP. „Sudca, ktorý rozhoduje o návrhu, či povoliť použitie takýchto prostriedkov alebo nie vychádza z podkladov, ktoré sú mu s návrhom predložené. Ide v podstate o ,operatívne‘ informácie, ktorých hodnovernosť môže súd veľmi ťažko preveriť,“ povedal portálu Webnoviny.sk Vačok.
Kontrolná komisia roky nefunguje
Nasadzovanie ITP by mala kontrolovať komisia, o ktorej hovorí zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným odpočúvaním. Komisia mala vzniknúť ešte v minulom volebnom období. Nevznikla pre politické spory, či má byť jej členom poslanec a exminister obrany Ľubomír Galko. Čelil kritike pre kauzu odpočúvania novinárov a civilistov, pre ktorú ho bývalá premiérka Iveta Radičová odvolala z funkcie.
Komisia zatiaľ nefunguje ani v tomto volebnom období. Politici vládnych strán pred letom tvrdili, že plány na zriadenie komisie zhatila pandémia koronavírusu, na ktorú sústredili pozornosť.