Niektoré skupinovo loviace netopiere dokážu vďaka echolokácii, ktorá im pomáha v tme nájsť potravu, tiež rozoznať členov svojich skupín.
Tvrdí to medzinárodný tím vedcov, ktorý prenos sociálnych informácií prostredníctvom echolokácie skúmal na netopieroch druhu Molossus molossus z Južnej Ameriky. Výsledky ich štúdie vyšli v odbornom časopise Behavioral Ecology.
Komunikujú s ostatnými
Predošlé výskumy identifikovali niekoľko spôsobov, prostredníctvom ktorých echolokácia netopierov môže prenášať sociálne informácie.
Napríklad keď zbadajú korisť, vydávajú takzvané „kŕmiace bzučanie“, ktoré môže dať druhým neďalekým netopierom najavo, že je potrava nablízku. Pri hľadaní potravy zase vydávajú takzvané signály „hľadacej fázy“ a dosiaľ nebolo známe, či aj tie dokážu prenášať sociálne informácie.
Potkany nazbierajú cestou „z poľa na vidličku“ viacero koronavírusov, tvrdia vedci
Tomu sa venoval tím vedený Jennou Kohles zo Smithsonovho inštitútu pre tropický výskum a Inštitútu Maxa Plancka pre behaviorálnu biológiu.
Spolu s kolegami testovala, či echolokačné signály z hľadacej fázy obsahujú informácie o identite netopiera a či Molossus molossus môže tieto informácie využiť na rozlíšenie medzi rôznymi členmi skupiny. Tím pri skúmaní vystavil netopiere takýmto signálom a sledoval ako na ne reagujú.
Netopierovi prehrali signály
„Skúmanému netopierovi sme prehrali echologačné signály dvoch rôznych netopierov z jeho skupiny. Tým, že sme merali reakcie skúmaných netopierov, keď sme vymieňali signály od rôznych jedincov, sme sa mohli dozvedieť o tom, či netopiere vnímajú rozdiely a podobnosti signálov,“ uviedla Kohles.
Ako napokon zistili, netopiere naozaj rozlišujú rôznych členov skupiny, pravdepodobne vďaka individuálnym charakteristickým znakom zašifrovaným v signáloch.
Korytnačí samec Diego, ktorého sexuálny apetít pomohol zachrániť jeho druh, odišiel do dôchodku
Vedci na základe svojich zistení predpokladajú, že by tieto signály z hľadacej fázy mohli mať dvojakú funkciu. Nielenže pomáhajú netopierom nájsť korisť, ale tiež sprostredkovávajú jednotlivé identity členom skupiny v okolí.
To sa zhoduje so skutočnosťou, že väčšina sluchovej kôry mozgu druhu Molossus molossus je vo fáze vyhľadávania naladená na tieto signály, čo naznačuje dôležitosť ich spracovania.