Historické momenty počiatku Svitu známeho ako Baťovo mestečko pod Tatrami, úzko spojené s výstavbou fabriky, pripomína galéria v areáli Chemosvitu. Nachádza sa v nej viac ako 90 historických fotografií.
Ako pre SITA povedal Peter Migač z oddelenia marketingovej komunikácie, ktorý stál pri realizácii galérie, fotografie mapujú vznik nielen mesta, ale predovšetkým Baťových závodov.
Revolučná zmena pre región
Dopĺňa ich veľký počet exponátov, z ktorých časť zapožičalo Baťove múzeum vo Svite, ide o množstvo dobových listín, prvé vlákno, produkty z viskózy či ručne maľované plagáty i dobové stroje.
Za myšlienkou firmy na výrobu viskózy, obalov a vlákien pod Tatrami bol Tomáš Baťa (1876-1932). Vo vízii svojho brata pokračoval Ján Antonín Baťa. S budovaním fabriky sa podľa Migača začalo v roku 1934 výstavbou prvej pokusnej stanice.
„Tridsiate roky boli na zelenej lúke pod Tatrami poznačené prudkým rozvojom výroby, o akej dovtedy nebolo ani zmienky,“ poznamenal pre agentúru SITA. Pre región išlo podľa jeho slov o revolučnú zmenu.
Treba sa vopred objednať
Čiernobiele fotografie v galérii zachytávajú nielen počiatky fabriky a mesta, ale chronologicky prechádzajú až do obdobia 90. rokov 20. storočia.
„Galéria je zameraná na prezentáciu, výskum a tvorbu zbierky historických predmetov od vzniku samotnej fabriky. Myšlienka založenia galérie bola, aby nielen naši zamestnanci či široká verejnosť, ale aj budúce generácie mali možnosť nahliadnuť do histórie a samotného vývoja vzniku fabriky,“ dodal Migač. Na jej návštevu sa však je podľa jeho slov potrebné vopred objednať.
Práve od podniku Slovenská viskózová továreň – Svit vzišiel aj názov samotnej osady, ktorá získala v roku 1962 štatút mesta.
Baťovo múzeum
V roku 2018 tam na počesť 120. výročia narodenia zakladateľa fabriky a robotníckej osady Jána Antonína Baťu otvorilo občianske združenie Rozpuk expozíciu pre verejnosť – Baťovo múzeum.
Nachádzalo sa v prenajatých priestoroch tamojšej železničnej stanice. Pre jej súčasnú rekonštrukciu je však jeho činnosť momentálne dočasne pozastavená.
„Myšlienka založiť múzeum bola už v roku 2014, chceli sme vybudovať pamätnú izbu, prípadne múzejnú expozíciu, ktorá by prezentovala širokej verejnosti históriu vzniku mesta i Baťových závodov,“ priblížil pre SITA jeden z členov združenia Vladimír Zentko.
Zhromaždili stovky predmetov
Expozícia je podľa neho zameraná na osvetu morálnych zásad a podnikateľských princípov bratov Tomáša a Jána Antonína Baťovcov a históriu vzniku fabriky a robotníckej osady pod Tatrami od roku 1934 po rok 1939.
„Štyri roky sme zbierali artefakty či už od preživších, takzvaných baťovcov, pamätníkov, ktorí mali fotografie či reklamné predmety s logami, ale aj prostredníctvom aukcií a trhov v okolí. Takýmto spôsobom sme zachránili mnohé predmety, ktoré sú vystavené aj v samotnej galérii v areáli podniku,“ vysvetlil Zentko.
Dokopy takto pre múzeum nazhromaždili odhadom 750 predmetov. Za mimoriadne hodnotnú označil Migač napríklad aj ručne písanú knihu z pera osobného priateľa Tomáša Baťu, jeho takzvaného dvorného novinára Dominika Čiperu, ktorá má sto rokov.