Zatvorené školy cez pandémiu šikanu neodstránili. Len sa vo väčšej miere premiestnila do online priestoru, kde netrápi len deti, ale aj dospelých. Polícia im pritom v mnohých prípadoch doteraz nevedela pomôcť, pretože slovenský Trestný zákon tzv. kyberšikanu nepoznal.
Zmeniť by to mala jeho novela z dielne skupiny poslancov, ktorá od 1. júla zavádza trestný čin nebezpečného obťažovania.
Vyplnenie diery v zákone
Kyberšikana prebieha najmä formou nevyžiadaných emailových, sms alebo iných správ. Známy je napríklad prípad moderátora Pavla Hubináka, ktorý sa na sociálnej sieti zdôveril, že ho už roky na internete prenasleduje jedna žena z Košíc.
„Je to úsmevná až do momentu, keď vám poviem, že takmer denne mi píše niekoľko A4 textov, v ktorých kombinuje svoju silnú vieru so silným vymysleným presvedčením o mojich morálnych zlyhaniach,“ napísal. Táto žena to pritom dotiahla aj ďalej, keď Hubinákovi začala posielať balíky na miesta, kde sa vyskytol.
Stúpa počet trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou, páchatelia používajú aj sociálne siete
Páchatelia kyberšikanu môžu páchať aj inak – zverejňovaním videí či fotografií s cieľom obťažovať alebo ublížiť druhej osobe, vytvorením webovej stránky či skupiny na sociálnej sieti, ktoré sú namierené proti obeti. Tiež šírením osobných údajov či dokonca krádežou identity.
Za to všetko im vďaka novej úprave hrozí trojročné väzenie. Polícia však musí dokázať, že ich konanie bolo dlhodobé, intenzívne a malo preukázateľný dopad na obeť. Podľa advokáta Jozefa Semančína sa tak bude musieť každý nahlásený prípad posudzovať individuálne.
Rozhodnú dôkazy
Preto je podľa neho dobré, aby si ľudia takéto formy obťažovania dokumentovali. Napríklad zosnímaním obrazovky, uložením a vytlačením emailovej alebo sms komunikácie či zosnímaním verejného videa.
Takisto je dôležité, aby dokumentácia obsahovala údaje o tom, kde, kedy a na akej platforme bol príspevok zverejnený alebo kedy bola zaslaná správa. Takéto dôkazy totiž podľa Semančína ukážu, že ide o dlhodobú záležitosť, ktorá skutočne kvalitu života podstatne zhoršuje.
Kyberšikana v školách mieri aj na učiteľov
„Treba si totiž uvedomiť, že v prvej fáze, polícia bude vychádzať hlavne z týchto dôkazov, bez vykonávania rozsiahlych svedeckých výpovedí,“ vysvetlil advokát.
Potvrdzuje to aj Michal Slivka, hovorca Prezídia Policajného zboru, ktorý občanom odporúča, aby sa s dôkazmi obrátili na najbližšie policajné oddelenie. „Je potrebné, aby sa občan v žiadnom prípade nesnažil vec vyriešiť sám,“ zdôraznil.
Novela nemusí znamenať automaticky úspech
Zavedenie kyberšikany do zákona podľa Slivku vytvorí viac priestoru na jej odhaľovanie aj na samotné obmedzenie jej páchania. Novelu Trestného zákona polícia víta.
Podľa odborníčky na trestné právo Lucie Kurilovskej je to dobrý predpoklad na to, aby mala novela v praxi úspech. Polícia by totiž mohla poukázať na prípadné problémy so zle naformulovaným zákonom, ktorého vymáhanie dodržiavania by bolo pre políciu nemožné.
Kyberbezpečnosť bude veľkou výzvou pre dopravu, spôsobia to autonómne autá aj priemyselná revolúcia
Pokázala pritom napríklad na klasický trestný čin poškodzovania cudzej veci sprejerstvom, ktoré je veľmi ťažké dokázať a nemá ani preventívny účinok. Preto je podľa Kurilovskej jednak dôležité to, ako je zákon napísaný a jednak to, ako ho bude polícia a súdy následne aplikovať.
Bič na novinárov?
Práve spomínané znenie však u niektorých odborníkov vyvoláva obavy. Napríklad trestná obhajkyňa Jitka Hasíková upozorňuje, že takto vymedzená kyberšikana by mohla prispieť k obmedzovaniu slobody slova.
Zákon totiž týmto ustanovením podľa jej slov chráni aj verejných činiteľov, ktorí by ho mohli v niektorých prípadoch použiť ako obranu pred kritikou, ktorá môže voči nim v mediálnom priestore dlhodobo zaznievať. „Otázkou zostane, či sa za takejto právnej úpravy bude dať ešte hovoriť o slobode slova,“ dodala Hasíková.
Stúpa počet trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou, páchatelia používajú aj sociálne siete
Kurilovská tento názor nezdieľa. Verejný činiteľ by si podľa nej mal byť vedomý, že je za svoju prácu zodpovedný a bude preto určitým spôsobom kontrolovaná, napríklad aj médiami. Preto bežné prípady novinárskej kritiky za kyberšikanu nepovažuje.
Upoznila, že novinárom by sa musel dokázať úmysel niekoho poškodiť. Napríklad by sa muselo dokázať, že ich články boli vopred určitým spôsobom pripravené a zaplatené tak, aby niekoho osočovali.
„Ale keď hovoríme o bežnej poctivej novinárskej robote, myslím, že by to nemalo byť chápané ako bič na novinárov,“ dodala Kurilovská.