V súvislosti s vládnou novelou Trestného zákona Ústavný súd SR konštatoval nesplnenie zákonných podmienok na skrátené legislatívne konanie, no v okolnostiach veci, napriek napätiu pri prerokovaní a prijímaní napadnutého zákona, sa podľa súdu zákonodarca pridržiaval rokovacieho poriadku vrátane využitia jeho výnimočných nástrojov.
Ústavný súd to konštatuje v zverejnenom náleze, ktorý väčšinu novely označil za súladnú s Ústavou SR.
Neboli zistené ústavné porušenia
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že nezistil popri nesplnení zákonných podmienok na skrátené legislatívne konanie existenciu ďalšej takej intenzívnej okolnosti, ktorej kumulatívne pôsobenie by opodstatňovalo bez ďalšieho vyslovenia ústavnej neudržateľnosti celého zákona.
Kmec potvrdil ďalší list z Bruselu, zodpovedali 80 percent otázok týkajúcich sa novely Trestného zákona
Ústavný súd v súvislosti so schválenou novelou podľa nálezu nezistil ústavné porušenia, ktoré by bránili diskusii v národnej rade.
Parlamentná menšina sa mohla vyjadriť
„Poslanci parlamentnej menšiny sa mohli s návrhom zákona oboznámiť, mohli sa k nemu vyjadriť, mohli podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a participovať na schôdzach národnej rady, kde sa návrh zákona prejednával. Parlamentná menšina tak mohla kontrolovať parlamentnú väčšinu,“ skonštatoval ústavný súd.
Nehorázna novela Trestného zákona je návratom do minulosti, podľa Kolíkovej by mala skončiť pred Ústavným súdom
Na tomto závere podľa zverejneného nálezu nemení nič ani porušenie zákona o rokovacom poriadku, keď sa nehlasovalo o návrhu na opakovanie druhého čítania, keďže z obsahu návrhu vyplývali podobné argumenty, ktoré parlamentná menšina už vyjadrila v rámci prvého a druhého čítania.
„Nie každé porušenie zákona má aj ústavnoprávnu rovinu,“ vyhlásil ústavný súd.
Nemožno hovoriť o valcovaní parlamentnej menšiny
Posúdenie ústavnej konformity legislatívneho procesu v intenciách súladu jeho procedurálnej stránky s ústavou nie je podľa ústavného súdu vo svojej podstate primárne o formálnom počítaní času diskusie, o striktnom dodržiavaní zákonnej procedúry jednotlivých čítaní v národnej rade, ktorá je bez presahu na dikciu ustanovení ústavy, ale o materiálnom poňatí (spoločenskej) diskusie prebiehajúcej nielen na pôde zákonodarného zboru, o možnosti vedenia a rozvíjania tejto diskusie, ktorej spoločenský rozmer garantuje aj mieru informovanosti verejnosti o pripravovaných legislatívnych zmenách a reflektovaní výhrad menšiny parlamentnou väčšinou.
Poslanci schválili vládnu novelu Trestného zákona, reaguje na pripomienky Európskej komisie
„Z týchto dôvodov nemožno pri legislatívnom procese k návrhu zákona hovoriť o tzv. kabinetnom väčšinovom schvaľovaní návrhu zákona a o tzv. valcovaní parlamentnej menšiny a popieraní jej ústavných práv na prerokovanie legislatívneho materiálu,“ doplnil ústavný súd.