BRATISLAVA 22. marca (WEBNOVINY) – Nový zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi obchodom a dodávateľmi pri potravinách môže pre slovenských producentov, ktorých mal pôvodne chrániť, skončiť naopak nechceným úderom. Obchodníci sa totiž čoraz častejšie ozývajú s názorom, že ak prezident parlamentom schválenú normu podpíše, budú svojich dodávateľov hľadať čoraz viac za hranicami, na ktorých sa paragrafy zákona vzťahovať nebudú.
„V každom prípade obchodníci budú zvažovať, aby nakúpili čo najlacnejšie, za čo najvýhodnejších podmienok. Keďže tú máme otvorený trh, tak obchodníci aj pri privátnych značkách budú zrejme dávať prednosť zahraničným výrobcom,“ povedal pre agentúru SITA šéf Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR Pavol Konštiak. Odôvodňuje to snahou obchodu ochrániť spotrebiteľa a ponúknuť mu primeranú kvalitu za čo najnižšiu cenu.
Nový zákon má nahradiť predošlý všeobecný zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Vypadol z neho pojem ekonomickej závislosti a exaktne stanovuje viac ako štyri desiatky neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch. Tie tak majú byť s účinnosťou od prvého mája tohto roku pri dodávkach potravín medzi obchodníkom a dodávateľom buď úplne zakázané, alebo obmedzené. Obchodníci tvrdia, že tým štát zasahuje do voľného konkurenčného prostredia a deformuje dodávateľsko-odberateľské vzťahy.
Potravinári však tieto názory absolútne odmietajú. „Zákon iba zavádza transparentnejšie vzťahy. Nie je možné všetko robiť tak, ako doteraz,“ povedal pre agentúru SITA hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Práve transparentnejšie vzťahy by pritom mali byť podľa neho na prospech vzájomných vzťahov obchodníkov s domácimi dodávateľmi. „Pokiaľ by to tak nemalo byť, tak potom jedna strana má iné úmysly a o dobré vzťahy jej nikdy nešlo,“ konštatoval Nemec.
Konštiak však tvrdí, že obchod sa práve v reakcii na iniciatívy ohľadom zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch snažil prísť s riešením, ako zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch v obchodných reťazcoch na Slovensku. Žiadnej odozvy sa však údajne nedočkali. „My sme v dobe, kedy parlament išiel prijať tento zákon, písali jednotlivým ministrom, že chceme rokovať o zvýšení podielu predaja slovenských výrobkov na pultoch slovenských sietí. Náš návrh na rokovanie neakceptovali. Teraz máme taký zákon, ako máme, ktorý s nami nikto nekonzultoval,“ povedal Konštiak.
O možnom prehodnotení dodávateľskej siete hovorí aj najväčšia maloobchodná sieť na Slovensku, a to systém spotrebných družstiev Coop Jednota Slovensko. V súčasnosti má pritom až 68 % ponúkaných potravín vyrobených na Slovensku. „My máme dať zákazníkovi takú ponuku, aby bol spokojný aj s kvalitou aj s cenou a pokiaľ bude treba, urobíme aj reštrukturalizáciu dodávateľov,“ povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii šéf Coop Jednota Slovensko Gabriel Csollár. Ako však dodal, v prvom rade sa budú chcieť dohodnúť so slovenskými dodávateľmi.
Ak majú platiť tieto podmienky pri vzťahu obchodníka so spracovateľom, mali by pritom podľa Csollára platiť aj pre vzťahy prvovýrobcu so spracovateľom. „Aj vo vzťahu prvovýrobca-spracovateľ môže dôjsť k neprimeraným obchodným podmienkam. Čiže myslíme si, že ten zákon by mal platiť v celom reťazci pohybu potravín,“ tvrdí. Nemec z poľnohospodárskej a potravinárskej komory si to nemyslí. „Neboli takéto požiadavky. Spracovatelia nevyžadovali nejaké bočné plnenia od poľnohospodárov. Potravinári zďaleka neuplatňovali takú škálu podmienok, akú uplatňuje obchod voči nim,“ povedal Nemec.
Podľa parlamentom schváleného návrhu zákona, ktorý momentálne čaká na podpis prezidenta, sú neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch taxatívne vymedzené. Je ich niekoľko desiatok, v rámci nich napríklad aj peňažné plnenie vyššie ako 3 % z ročného obratu dodávateľa za zaradenie do registra dodávateľov u odberateľa, za využitie distribučnej siete dodávateľa, za umiestnenie tovaru dodávateľa na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa a podobne.
Za neprimeranú podmienku sa má však považovať aj peňažné plnenie za reálne neposkytnuté služby či povinnosť neodôvodnenej výmeny tovaru na náklady dodávateľa a podobne. Akciový predaj pod nákupnú cenu pritom povoľuje iba v prípade zatvárania obchodu, blížiaceho sa dátumu spotreby či sezónnom výpredaji. Celkovo návrh zákona vymedzuje vyše štyri desiatky neprimeraných podmienok. Podľa návrhu by malo na dodržiavanie zákona dohliadať ministerstvo pôdohospodárstva, pričom za nedodržanie ustanovení zákona by mohol rezort ukladať pokuty až do výšky 300 tis. eur.
SITA
