V dôsledku koronakrízy prišlo zatiaľ o prácu v cestovnom ruchu vo Vysokých Tatrách a na Liptove približne 1 400 ľudí. Ohrozených je minimálne viac ako dvesto pracovných miest. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý spoločne realizovali oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR) v spomínaných regiónoch.
Zapojilo sa do neho celkovo 96 ubytovacích zariadení a malých a stredných podnikateľov v cestovnom ruchu. Podľa výkonnej riaditeľky OOCR Región Vysoké Tatry Lucie Blaškovej, ktorá agentúre SITA výsledky poskytla, mnohí podnikatelia deklarujú, že sú na hranici existencie.
Až 92 percent subjektov zapojených do prieskumu považuje schémy podpory určenej pre cestovný ruch za nedostatočné. Podnikatelia volajú po reštarte sezóny s rôznymi obmedzeniami a pravidlami.
Prepúšťanie spôsobuje domino efekt
V tatranských regiónoch je v cestovnom ruchu zamestnaných viac ako 10-tisíc ľudí a ďalšie tisíce pracujú v pridružených službách. Z prieskumu na Liptove a v Tatrách podľa Blaškovej vyplýva, že každá jedna prevádzka pre aktuálne zastavenú zimnú sezónu v priemere prepúšťa ďalších dvoch svojich kmeňových zamestnancov.
Okrem vyššie spomínaných čísel prepúšťanie ďalších 260 zamestnancov pred niekoľkými dňami avizovala aj spoločnosť Tatry mountain resorts.
Hoteliéri odklad platieb sociálnych odvodov nepovažujú za dostatočné, chcú ich odpustenie
„Prepúšťanie v cestovnom ruchu spôsobuje dominový efekt na dodávateľov a prevádzky napojené na cestovný ruch. Z praxe totiž vyplýva, že na jedno pracovné miesto v cestovnom ruchu je napojených ďalších desať,“ pripomenula aj riaditeľka OOCR Región Liptov Darina Bartková.
Blašková poukázala na to, že akvaparky, wellness centrá aj niektoré ubytovacie zariadenia vo Vysokých Tatrách a na Liptove sú zatvorené už viac ako šesť mesiacov. V ďalších prevádzkach sa otváralo a zatváralo podľa aktuálne platných pravidiel.
O prácu prídu ďalší
Z prieskumu vyplynulo, že zamestnávatelia síce doteraz pracovné miesta udržiavali vďaka kompenzácii mzdových nákladov, no bez možnosti otvorenia a tržieb je pre mnohých stav už neúnosný. Kritizovali aj neustále meniace sa podmienky.
„Avizovali, že pokiaľ sa sezóna nereštartuje, aj s rôznymi obmedzeniami či pravidlami, definitívne budú musieť prepustiť ďalších zamestnancov,“ informovala ďalej SITA Blašková.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Liptov a Tatry vyzývajú na otvorenie zimných stredísk, nákaza sa šírila len minimálne
Ak by aj jarné mesiace priniesli zlepšenie epidemiologickej situácie, podľa jej slov nebude mať pre mnohých podnikateľov v rámci horských regiónov význam otvárať svoje prevádzky naplno. „Jarné mesiace sú klasickou mimosezónou, nábehová krivka bude pomalá a dlhá,“ zdôvodnila.
Zariadenia v cestovnom ruchu síce môžu požiadať o prostriedky na kompenzáciu miezd zamestnancom a o dotácie, podľa prieskumu sa však 92 percent opýtaných subjektov zhodlo na tom, že existujúce kompenzácie sú pre udržanie podnikania absolútne nepostačujúce a neriešia ich problémy.
Podnikom rastú náklady
„Aktuálne môžu čerpať prostriedky na kompenzáciu miezd zamestnancom z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z praxe však vyplýva, že sa refunduje zhruba len niečo okolo 50 percent, čo pri nulových tržbách v tomto sektore nie je absolútne dostačujúca pomoc. Čerpať je možné aj financie zo schémy Ministerstva dopravy a výstavby SR, ale len v maximálnej výške 10 percent minuloročných aprílových tržieb, čo je rovnako len malá náplasť na problémy, dokonca limitovaná maximálnou výškou 200-tisíc eur,“ poukázali na prax oblastné organizácie z Liptova a Tatier.
Ďalšou možnosťou je získať dotáciu na nájomné, ktoré poskytuje Ministerstvo hospodárstva SR. Z prieskumu vyplynulo, že vo Vysokých Tatrách požiadalo o podporu cez Ministerstvo dopravy a výstavby SR celkovo 94 percent všetkých subjektov, ale zatiaľ len 53 percent z nich reálne kompenzáciu dostalo.
Živnostníci a malí podnikatelia nemusia počas koronakrízy dostať žiadnu finančnú podporu od štátu
Podpora na mzdy cez úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bola zase na Liptove poskytnutá len 60 percentám žiadateľov, čo podľa tamojšej OOCR nie je ideálny stav.
„Uzatvorené prevádzky kumulujú obrovské náklady na dennej báze, ide o splátky úverov za investície, paušály na energie, vodu, vykurovanie, nájmy prenajatých pozemkov, poistenie a podobne. Obrovským problémom sú aj neustále sa meniace podmienky,“ dodali liptovská a tatranská OOCR.