Za drogové delikty všeobecne na Slovensku hrozí väzenia na 5, 15, ale aj 25 rokov. Problémom týchto trestov je, že nemusia na dlhé roky potrestať len dílerov. V minulosti na to poukázalo už niekoľko medializovaných prípadov, kedy za malé množstvo marihuany pre osobnú spotrebu odsúdili človeka na odňatie slobody na dlhé roky.
Posledným príkladom je prípad Roba Džunka, ktorý medializoval Denník N. Za osem gramov marihuany určených pre vlastnú spotrebu dostal 12,5 roka nepodmienečne, pretože ho už v minulosti chytili s trávou.
Za podobných okolností sa do väzenia môžu dostať aj iní mladí ľudia, ktorí si neuvedomujú, ako prísne zákon stíha drogové trestné činy.
Drogy sú zakázané a bodka
O konkrétnej výške trestu rozhodujú rôzne kritéria, ktoré súd podľa advokáta Jozefa Lukajka musí zohľadniť.
Napríklad, či obvinený prechováva drogy pre vlastnú potrebu, alebo ich vyrába a ďalej predáva. Tiež by sa malo brať do úvahy, či už bol v minulosti za taký čin trestaný, či drogy nepredáva maloletým alebo osobe, ktorá sa lieči z drogovej závislosti a podobne.
Progresívne Slovensko vyzýva na dekriminalizáciu marihuany, obeťami sú aj rodiny či blízki ľudia
Je pravdou, že pri prvom porušení zákona sa dotyčný dopúšťa „len“ priestupku, pri ktorom mu hrozí väzenie na tri až päť rokov. Trest je vyšší, ak pri sebe prechováva drogu „vo väčšom rozsahu“. Ten sa určuje ako suma, za ktorú by sa dali predať jednotlivé dávky vyrobené z obsahu zaisteného balíčka, v tomto prípade 2 660 eur.
Keďže stále ide o priestupok, môže sudca konzumentovi uložiť podmienku alebo alternatívny trest, napríklad peňažnú pokutu alebo povinnú prácu. Problém však nastáva, ak polícia pristihne s drogou niekoho, kto už bol za takýto trestný čin odsúdený.
Mantinely zákona
Vtedy zákon stanovuje uložiť trestnú sadzbu 10 až 15 rokov.
„Pri týchto trestných sadzbách alternatívne tresty zväčša neprichádzajú vôbec do úvahy. Peňažný trest a trest povinnej práce je možné uložiť len za trestné činy, ktorých horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov,“ vysvetľuje Tomáš Strémy z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Advokáti zhodne hovoria, že pri výmere trestu je súd limitovaný Trestným zákonom a sudca sa môže pohybovať iba v tých mantineloch, ktoré mu poskytuje. „Tu by som sudcom nič nevytýkal, pretože sú viazaní zákonom a nemôžu naozaj to právo tvoriť,“ uviedol pre SITA.sk advokát Ivan Syrový.
Zároveň však on aj ďalší oslovení odborníci hovoria, že zákon obsahuje niekoľko chýb, pričom tou hlavnou je spomínaná výška trestu. „Máme veľmi prísne ustanovené drogové trestné činy vysokými drogovými sadzbami,“ potvrdzuje odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská.
V prvom kole výberového konania na sudcov Najvyššieho správneho súdu SR uspeli deviati uchádzači
Právnici poukazujú aj na to, že zákon nerozlišuje medzi konzumentom a dílerom. Podľa Strémyho tak často dochádza k situáciám, kedy vyšší trest dostal konzument, ktorý zákon porušil opakovane.
Hranice sú vysoké
Syrový dopĺňa, že na rozdiel od Českej republiky náš zákon tiež nedostatočne rozlišuje medzi mäkkými a inými drogami. Na človeka, ktorý má pri sebe marihuanu sa tak díva rovnako ako na človeka s heroínom.
„Je obrovský rozdiel medzi spoločenskou nebezpečnosťou ,marihuany´ v porovnaní s ,pervitínom´ alebo ,krekom´, pri ktorom sa užívateľ stane závislým už po prvej dávke,“ dopĺňa advokát Juraj Kornhauser z advokátskej kancelárie Absolonová/Kornhauser.
Za držbu marihuany je zatvorených príliš veľa mladých ľudí, Nicholsonová vyzýva na zmenu legislatívy (video)
Potvrdzujú to aj štatistiky, ktoré Webnovinám zaslalo Ministerstvo spravodlivosti SR z rokov 2018 až 2020. Z nich je síce možné vyčítať, koľko ľudí odsúdili za dané roky súdy za jednotlivé drogové trestné činy, ale nedá sa zistiť, pre aké drogy.
Čo hovoria štatistiky
Čo vieme na základe dát povedať je, že pri prvom odsúdení za prechovávanie síce prevažujú sadzby do päť rokov, v roku 2018 však boli dvaja ľudia odsúdení na 25 rokov, išlo o recidivistov.
Pri opakovanom porušení zákona sa častejšie vyskytujú tresty ktoré prevyšujú osem rokov. Najvyšší trest v roku 2020 bol u takéhoto recidivistu 17,5 roka.
Celkovo vlani súdy potrestali za prechovávanie drog 124 ľudí, pričom do väzenia poslali 62 obvinených. Ide o ľudí, ktorých s drogami chytili prvýkrát.
V prípadoch, kedy osoby s drogou chytili opakovane, udelili podmienku 68 recidivistom, pričom ďalších 149 sa muselo zmieriť s trestom odňatia slobody.
Zákon nerozlišuje medzi konzumentom a dílerom
Slovensku by podľa odborníkom mohol byť vzorom český model, v ktorom tak isto trestajú opakované prechovávanie drog, avšak sudca nezačína na desiatich, ale na dvoch rokoch.
„Je to obrovská výhoda pre toho sudcu, lebo takto dokáže citlivo vyhodnotiť situáciu,“ myslí si Syrový. Takáto úprava by v praxi umožnila brať do úvahy, či sa jedná len o konzumenta alebo dílera, či akú drogu mal daný človek pri sebe.
Legalizácia marihuany vplýva na predaj niektorých potravín. Nahráva tak aj epidémii obezity
„Podľa môjho názoru je potrebná zmena zákona. Zároveň by pomohlo, ak by súdy začali viac využívať alternatívne tresty pri menej závažnej trestnej činnosti. Alternatívne tresty alebo alternatívy k potrestaniu ako liečba či resocializácia môžu byť pre spoločnosť a samozrejme tiež pre páchateľa oveľa priaznivejšie,“ hovorí Lukajka.
Koalícia bude rokovať o zmenách
Pokusov o úpravu Trestného zákona, ktorý by bol pri ukladaní trestov za drogové delikty „spravodlivejší“, bolo v minulosti už niekoľko. Na konkrétne zmeny však chýbala politická podpora. V ostatnom čase sa táto téma opäť otvorila, keď sa začalo debatovať o miernejších trestoch za užívanie marihuany.
V januári 2021 na svojej sociálnej sieti europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová napísala, že považuje súčasnú právnu úpravu za nelogickú. Ako pripomenula, v 22 krajinách Európskej únie je konope používaná na lekárske účely, pričom na Slovensku za jej držanie môže dostať človek podobný trest ako za znásilnenie alebo vraždu.
Vládna strana Sloboda a solidarita (SaS), ktorej členkou donedávna bola Ďuriš Nicholsonová, mala aj vo svojom volebnom programe dekriminalizáciu marihuany. Zvyšné koaličné stany k tejto téme pristupujú opatrne.
Ovplyvňujú prieskumy politikov? Žiga z Hlasu za dve minúty otočil názor na trestanie za marihuanu
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) povedal, že v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti pripravili novelu trestného zákona, ktorá zníži tresty tak, aby neboli príliš prísne.
„Návrh sme posunuli koaličným partnerom a teraz o ňom prebieha diskusia. Je niekoľko modelov, z ktorých sa dá vybrať,“ uviedol pre Webnoviny.sk bez bližších detailov.
Na koaličnej rade by sa mala táto téma riešiť na budúci týždeň. Podľa všetkého bude závisieť najmä do hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), či dôjde k nejakým zmenám v zákone.
V minulosti sa vyjadrili, že sú diskusii otvorení, ale iba o zmenách pravidiel a nie dekriminalizácii marihuany, ako je to napríklad v Česku. Tam môže človek prechovávať drogu beztrestne v malých dávkach.
Ministerstvo spravodlivosti má v pláne finálny návrh úpravy výšky trestných sadzieb prezentovať v druhom polroku 2021 a mal by sa týkať aj trestov za držbu marihuany.