Mať v Ústave SR zakotvenú možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu prostredníctvom referenda nie je vhodné, pretože to znižuje celkový význam a vážnosť volieb. Pre agentúru SITA to uviedol vedúci Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba s tým, že v celom demokratickom svete sú len dva štáty, ktoré v ústave takýto mechanizmus majú, a to Lichtenštajnsko a Lotyšsko.
Ústavný súd SR v stredu 7. júla rozhodol o tom, že predmet referenda o predčasných parlamentných voľbách nie je v súlade s Ústavou SR a preto sa nemôže konať. Prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na to povedala, že poslanci Národnej rady SR (NR SR) môžu zmeniť text ústavy a prijať uznesenie, na základe ktorého by konanie referenda o predčasných voľbách bolo v súlade s ústavou. Ako zdôraznila, obratom by také referendum vyhlásila.
Stačí mať jednoduchú väčšinu
„Ak sa do ústavy doplnia ustanovenia, ktoré zavedú možnosť skrátenia volebného obdobia parlamentu referendom a súčasne upravia presnú podobu celého postupu, potom sa takéto referendum môže konať. Znamenalo by to prijať v parlamente ústavný zákon, ktorý novelizuje ústavu a toto do nej doplní,“ vysvetlil Giba.
SaS odmieta narýchlo meniť ústavu pre referendum, je to chaotické a v rozpore s rokovacím poriadkom
Prezidentka Čaputová tiež naznačila, že referendum sa môže konať nielen na základe petície, ale aj na základe uznesenia NR SR. Ústavný právnik ozrejmil, že návrh na vyhlásenie referenda môže vzísť buď z občianskej petície podpísanej aspoň 350-tisíc voličmi alebo od parlamentu, ktorý sa na tom uznesie jednoduchou väčšinou.
„Nič dnes nebráni národnej rade, aby prezidentke navrhla vyhlásiť referendum, v ktorom občania odpovedia, či sú za zavedenie všeobecného pravidla, ktoré by umožňovalo ukončiť volebné obdobie parlamentu referendom. Toto by bol druhý možný spôsob, ako by sa dalo do ústavy zaviesť pravidlo, že volebné obdobie parlamentu možno skrátiť aj referendom,“ objasnil Giba.
Sťažnosti na prezidentku nie sú na mieste
Zároveň by to bol podľa neho demokratickejší spôsob, „lebo možnosť rozhodnúť o tom, či v ústave bude takéto pravidlo, by dostal priamo ľud“.
Manévre okolo referenda. Podpília si Matovič s Kollárom pod sebou koaličný konár?
Tieto vyjadrenia prezidentky by však nevnímal ako odporúčanie zmeniť ústavu. Skôr tým asi podľa neho chcela povedať, že to, čo v ústave je, a čo nie, má v rukách parlament, ktorý zároveň môže navrhnúť aj vyhlásenie referenda o konkrétnej otázke a umožniť tak občanom, aby sami zmenili ústavu.
„Preto nie je namieste, aby sa parlamentné strany sťažovali na prezidentku či Ústavný súd SR vo veci, či niečo ústava pripúšťa, alebo nie,“ dodal Giba.