BRATISLAVA 29. septembra (WebNoviny.sk) – Tím vedcov na čele s Matteom Massironim z Padovskej univerzity zistil, že kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko vznikla kolíziou a následným spojením dvoch samostatných komét v ranom období Slnečnej sústavy. K zrážke muselo dôjsť pri veľmi nízkej rýchlosti, inak by sa kométy navzájom zničili.
Kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko, ktorú sprevádza sonda Rosetta Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a na jej povrchu sa nachádza modul Philae, má špecifický tvar pripomínajúci gumenú kačičku. Jeho pôvod sa vedci snažili odhaliť už od júla 2014, keď Rosetta poslala prvé zábery kométy. Odborníci následne predstavili dve hlavné hypotézy – kométa buď vznikla spojením dvoch samostatných objektov, alebo za tento špecifický tvar môže erózia, ku ktorej dochádza počas jej priblíženia sa k Slnku, keď z nej vytryskuje sublimujúci ľad. V tomto prípade by však musela byť intenzita erózie na jednej lokalite vyššia než na ostatných miestach kométy.
Massironi a jeho kolegovia preto skúmali fotografie kométy vo vysokom rozlíšení, ktoré spravila Rosetta v období od 6. augusta 2014 do 17. marca 2015 a na základe usporiadania vrstiev materiálu dokázali, že tvar kométy je dôsledkom kolízie dvoch samostatných komét, ktoré sa zrazili v nízkej rýchlosti, pravdepodobne iba niekoľko metrov za sekundu. „Zo záberov je jasné, že obe časti kométy majú vonkajší obal usporiadaný vo vrstvách, pričom si myslíme, že tieto vrstvy siahajú až do hĺbky niekoľko stoviek metrov pod povrchom. Môžete si to predstaviť ako cibuľu, až na to, že v tomto prípade ide o dve samostatné cibule rôznej veľkosti, ktoré vyrástli samostatne a až potom sa spojili,“ uviedol Massironi.
Vedci následne vytvorili počítačový 3D model, pomocou ktorého určili smerovanie jednotlivých vrstiev. Týmto spôsobom zistili, že vrstvy sú v blízkosti takzvaného krku kométy, ktorý spája obe časti, naklonené v opačnom smere. Aby svoju teóriu potvrdili, preskúmali aj vzťah medzi gravitáciou a sklonom jednotlivých útvarov na povrchu kométy. Výsledky štúdie publikovali v časopise Nature a taktiež ich predstavili na Európskom kongrese planetárnej vedy, ktorý sa koná v Nantes.
Informácie pochádzajú z webstránok www.esa.int, www.bbc.com a archívu agentúry SITA.
