Ostatná dvojdňová medzištátna konferencia priniesla aj závery týkajúce sa cezhraničnej spolupráce týchto dvoch krajín. Rokovanie zásadách starostlivosti o vlkov, medveďov a kormoránov v cezhraničnej oblasti prinieslo zhodu, že je nutné vypracovať spoločné stanovisko na oblasť činností vzťahujúcich sa na zásady riadenia populácií týchto ohrozených druhov v cezhraničnom regióne. A to napriek tomu, že obe strany priniesli v týchto otázkach rozdielne prístupy a riešenia. Oveľa dôležitejšia preto bola vzájomná výmena skúseností v tejto oblasti.
Obe krajiny navrhli vytvoriť pracovnú skupinu zloženú zo slovenských aj poľských expertov pre ochranu druhov veľkých šeliem a kormorána. Experti budú spolupracovať na otázkach týkajúcich sa jednotných princípov – inventarizácie a monitorovania, realizácie vedeckých výskumov, starostlivosť o populácie, ktoré tvoria potravinovú bázu týchto druhov, obmedzovania vzniku škôd, riešenia konfliktných situácií či výmeny informácií s cieľom vytvoriť spoločnú databázu. Zhodli sa tiež na zvyšovaní efektivity ochrany cezhraničných populácií veľkých šeliem v kľúčových oblastiach.
Pravdou je, že na Slovensku je najviac ohrozená populácia vlka. Tento mýtami opradený dravec je vo voľnej prírode skôr veľmi plaché zviera, ktoré sa kontaktom s človekom, či jeho aktivitami zďaleka vyhýba. K ľudským príbytkom sa za potravou vydáva len v časoch dlhých a tuhých zím, ktoré sa v našich podmienkach vyskytujú v posledných desaťročiach veľmi zriedkavo. Vlk má problémy s prežitím aj preto, že mnohí ho považujú za škodnú zver a snažia sa ho likvidovať aj nepoľovníckymi spôsobmi, najčastejšie otrávenými návnadami. Ale ani mnohí poľovníci nie sú bez viny. Vlka lovia aj v čase, kedy je odstrel zakázaný. Už len preto, že predstavuje svojím spôsobom raritnú trofej. Práve preto by si vlci zaslúžili ten najvyšší stupeň ochrany, ak ich chceme uchrániť pred vyhubením.
Odlišným problémom je medveď. Je to určitý symbol ochranárskych aktivít i laickej verejnosti, v ktorej zrejme pretrvávajú spomienky na detské roky s plyšovým mackom v náručí. A preto každý odstrel je vnímaný, div že nie ako barbarstvo. Dovolím si však tvrdiť, že medveď je na Slovensku už premnožený. Sprievodné znaky sú badateľné. Prvým je, že klesá počet zdatných, silných jedincov, ktorí dokážu vyviesť zdravú populáciu. Súvisí to s vysokým počtom a tým aj nedostatkom prirodzenej potravy. Silnejšie jedince vytláčajú slabšie z prirodzeného prostredia a tie sú potom nútené uchýliť sa k náhradným zdrojom potravy v okolí ľudských sídiel. Je veľmi zlé konštatovanie, že mnohé medvede nedokážu prežiť zimný spánok len preto, že nemajú dostatočnú zásobu podkožného tuku. Zobúdzajú sa neraz aj uprostred januára, teda v čase, kedy sú ozaj odkázané len na zvyšky v kontajneroch. Prebytok medveď naznačujú aj zoologické záhrady. Malé medvieďatá po úhyne matky prakticky už nikto nechce. Navrhnúť však systémovo regulovaný odstrel medveďa a optimalizovať tak jeho zdravú populáciu, by sa však aj na týchto stránkach javilo ako trestuhodné bohorúhačstvo.
Osobitnú kapitolu tvorí kormorán. Ťažko posúdiť, aké stavy kormoránov majú v Poľsku, ale na Slovensku už pomaly ide o premnoženú a veľmi škodnú zver. Najmä v nížinatých oblastiach Slovenska pri vodných tokoch a nádržiach. Je nepochybne potešiteľné, že pomaly vyhynutý kormorán sa veľmi dobre uchytil napríklad na Dunaji a jeho ramenách. Je to nepochybne veľká zásluha zainteresovaných štátnych orgánov a mimovládnych organizácií. Avšak kormorán, tak ako je na jednej strane ozdobou prírody, tak je na strane druhej veľký škodca pri chove rýb. A to už nielen na Dunaji, ale dokonca aj v severskejších oblastiach, ako je napríklad Trenčiansky, či juh Žilinského kraja. Tam kormorány azda nikdy nežili. Pritom kormorán je lovec, ktorý sa dá porovnať so škorcom vo vinohrade, či na čerešni. Ten nikdy nezobne dvakrát do tej istej bobule, a tak viac zničí, než stroví. Kormorán si je tiež sám sebou veľmi istý. Prudkým útokom chytí rybu, vždy ju pritom poraní, ale ak mu vypadne zo zobáka, už sa k nej nevráti. To isté platí pri hniezdiskách na stromoch. Prinesená ryba, ktorá vypadne z hniezda už nie je zaujímavá. Škody, najmä na chovných rybníkoch sú tak veľmi veľké.
Tak ako s medveďom, aj u kormoránov by bol problém navrhnúť termínované odstrely namiesto tzv. vynútených. Dosiaľ sú to však veľmi citlivé témy a veľakrát len hypotetické úvahy. Nech sú prerokúvané na akejkoľvek úrovni – vždy hrozia konfliktnými situáciami medzi aktérmi s diametrálne odlišnými pohľadmi a názormi na riešenie situácie. Paradoxne, ani ich vzájomná zhoda ešte zďaleka nemusí znamenať udržanie harmónie v prírode, ktorej sme aj my súčasťou.
