BRATISLAVA 23. marca (WBN/PR) – Viete, čo nosíte na krku? Príčinu ochrnutia alebo smrti niektorých freediverov – lovcov perál, ktorí sa potápajú do veľkých hĺbok bez akejkoľvek špeciálnej výstroje. Kedysi to bol jediný spôsob, ako získať kamienky obalené perleťou a v niektorých oblastiach stále je! Napriek riziku, že živiteľ rodiny ostane doživotne „sedieť“, alebo zomrie.
Výstroj perlolovca pozostáva z pár podomácky vyrobených nástrojov – lana zaťaženého kmeňom, štipca na nos, kožených rukavíc, aby sa neporezal o „nabrúsené“ mušle a zberného koša. Takto naľahko sa potápači vydávajú do obrovských hĺbok a olamujú mušle z morských útesov. Len v niektorých však nájdu vzácny kameň. Viacerým z nich by sa zišlo uzatvoriť životnú poistku alebo v prípade, že lovia mimo vlastnú krajinu cestovné poistenie. Mladý šikovný diver to denne otočí tak 30krát pod hladinu a naspäť. Na jednu cestu pripadá približne 40 až 50 mušlí, pričom perla nemusí byť v žiadnej z nich. Štatistiky tvrdia, že z 50 mušlí nájdete perlu v jednej. Tí, ktorí používajú modernejšie metódy, dokážu vytiahnuť naraz až 200 mušlí. Kedysi sa dávali perly na slnko, kde sa samé otvorili, dnes sa na farmách röntgenujú, a keď v nich nie je perla, hodia sa naspäť do svojho životného priestoru. V Japonsku tento tvrdý chlebíček prenechali na ženy a najlepších lovcov môžete nájsť v Arabských krajinách.
Všetko to vraj začalo už 7000 rokov dozadu v Mexiku, v oblasti Kortézovho mora v Kalifornskej zátoke. Tamojší Indiáni nosili náhrdelníky z mušlí a čiernych perál. V roku 1530 sem priplávala španielska posádka moreplavcov a začal sa biznis. Všimli si, že Indiáni nosia na krku dovtedy nevídané kamienky, ktoré pochádzali z morských lastúr. Tie jednoducho otvorili a vybrali perleťovú nádheru. V Číne boli považované za symbol zámožnosti, blahobytu, moci, krásy a dôstojnosti. Odkedy je perla perlou, pričíta sa jej božský pôvod a nazývali ju aj dieťaťom svetla či kameňom mora. Staré perzské legendy dokonca vravia, že perly sú slzy bohov. A to všetko preto, že nevedeli ako tento krásny kamienok vzniká. Takže… do lastúry sa dostane malá smietka, ktorú lastúrovec vníma ako cudzí objekt a za účelom vlastnej sebaobrany ho obaľuje vrstvou perlete. Dnes sa lovia perly v mnohých prímorských a pobrežných oblastiach, napríklad záliv Mannar (more medzi Cejlónom a južnou Indiou), Perzský záliv, Červené more, južné more od pobrežia Austrálie po tichomorské ostrovy. Existujú však aj sladkovodné perly, najväčšie nálezisko bolo objavené v údolí Mississippi.
Napriek tomu, že dnes funguje množstvo perlových fariem (prvé pokusy s chovom perál boli v 60-tych rokoch na Bore), stále prichádza k početným úmrtiam a ochrnutiam lovcov, ktorí ostávajú verní tradičnej metóde lovu – potápaniu. Väčšinou odchádzajú do predčasného dôchodku vo výrazne zlom fyzickom stave. Najväčším rizikom je utopenie sa. Nie že by títo muži mora nevedeli plávať, ale potápajú sa do hĺbky viac ako 30 stôp a často sa stáva, že pri vynáraní sa na hladinu stratia vedomie. Je to spôsobené cerebrálnou hypoxiou (nedostatkom kyslíka v mozgu) a rýchlou zmenou tlaku. Ak lovec perál nepríde k vedomiu dostatočne skoro, je smrť utopením neodvratná.
Ďalším nebezpečenstvom je podchladenie. Samozrejme v prípade, že sa lovci perál potápajú v studenej vode. Keďže nemajú žiadne špeciálne oblečenie, sú oveľa náchylnejší utrpieť práve poškodenie tohto druhu. Keď klesne telesná teplota potápača pod 26,7 stupňov Celzia dostáva sa do ohrozenia. Niektorý organizmus zvládne viac, iný menej a hranica ešte prežiteľného podchladenia sa nedá určiť úplne presne. Príznakmi sú tras, modrá pokožka, strata vedomia, nesúvislá a nezrozumiteľná reč, ale aj strata pamäti. Potápač môže takisto utrpieť infarkt a trvalé poškodenie mozgu. Tým že sa poškodí mozog alebo miecha, môže prísť potápač aj k doživotnému ochrnutiu.
More nedáva svoje poklady zadarmo a na lovcov perál číhajú aj elegantné medúzy, osemmetrové chobotnice, žraloky s príkladným chrupom alebo jedovaté ryby. Potápači nevidia pod vodou dobre napriek tomu, že majú okuliare a masky a na svoju ochranu harpúny. Môže sa tak stať, že omylom siahnu na jedovatú morskú sasanku. Rizikom sú takisto rezné rany a pomliaždeniny, zvlášť pre tých, ktorí sa potápajú v skalnatých oblastiach.
Keď ich miluješ, niet čo riešiť, či sú za tým iba peniaze alebo je to skrátka láska…vedia iba lovci perál.
Autor: Katarína Kalivodová