BRATISLAVA 31. júla (WEBNOVINY) – Od stredy si v lekárňach ľudia priplatia za niektoré lieky. Zvýšené doplatky sa budú týkať najmä tabletiek na liečbu vysokého cholesterolu, vysokého krvného tlaku a antibiotík. Do platnosti totiž vstupuje nová kategorizácia liekov, ktorá zvyšuje doplatky u 1 237 liekov.
Menej pacienti naopak zaplatia za 138 liekov. Ako pred časom uviedla pre agentúru SITA manažérka Asociácie dodávateľov liekov (ADL) Jana Srníková, v priemere by sa mali doplatky pacientov zvýšiť o približne 5 % za rok.
Viac ako polovica doplatkov alebo ich navýšení sa pritom týka práve skupiny liekov na liečbu srdcovo-cievnych ochorení. Podľa Martiny Lidinskej z ministerstva zdravotníctva (MZ) však stále platí pravidlo, že na každé chronické ochorenie existuje liek bez doplatku, prípadne s doplatkom do výšky jedného eura.
Lacnejšie alternatívy plne hradené
Poplatky sa zvyšovali na základe minuloročnej vyhlášky MZ o spôsobe určenia štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva.
„MZ SR však v súčasnosti analyzuje dopad tejto vyhlášky a na základe jeho analýzy sa bude snažiť pripraviť v spolupráci s odbornou verejnosťou čo najracionálnejšiu novelu spomínanej vyhlášky,“ povedala Lidinská.
Vyhláška stanovuje klastre liekov, čo znamená, že liekom s podobným liečebným účinkom sa určila jednotná úhrada pričom v mnohých prípadoch je najlacnejší liek v klastri plne hradený.
Podľa prepočtov ADL v roku 2011 pacienti v lekárňach reálne zaplatili 175,75 mil. eur, čo predstavuje o 21 mil. eur viac ako v roku 2008. Na rastúce ceny doplatkov za lieky upozornili pred časom i pacientske organizácie.
V otvorenom liste žiadali vládu a ministerstvo zdravotníctva o začlenenie zástupcov pacientov do kontrolného a rozhodovacieho procesu úhrad liekov a do Kategorizačnej komisie pre lieky. Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa MZ Zuzana Čižmáriková, rokovania kategorizačnej komisie ministerstvo neplánuje meniť.
„Kategorizačná komisia je zoskupenie odborníkov, ktorí sa danej téme venujú, celý proces sa dá odsledovať aj na stránke MZ SR, s pacientskymi skupinami o každom probléme rokujeme aj osobne a MZ naozaj ústretovo pristupuje k ich požiadavkám aj mimo kategorizačnú komisiu,“ povedala Čižmáriková.
Vzor zo zahraničia
Podľa predsedu správnej rady OZ Slovenský pacient Vladimíra Halásza chcú postupné začleňovanie pacientov, či zástupcov pacientov do informačnej a komunikačnej roviny, ktorá je predpokladom ďalšieho začlenenia do kontrolných a rozhodovacích procesov. Začiatkom jesene preto plánujú osobné stretnutia. Jedno z nich už absolvovali s predsedom parlamentného výboru Richardom Rašim, od ktorého dostali prísľub na väčší komunikačný priestor.
„Na každom osobnom stretnutí sa nevyhneme ani oblasti doplatkov pacientov za lieky. Predpokladám, že na jeseň budeme mať dostatok informácii a skúseností na to, aby sme mohli povedať či sa vláda, MZ SR a parlamentný výbor pre zdravotníctvo otvárajú pacientom a či pristúpili ku ich začleneniu do spomínaných procesov,“ povedal Halász.
Podľa analytika INEKO Dušana Zachara môže byť prítomnosť pacientskych organizácií v kategorizačnom procese prínosom. Za najlepšiu cestu však považuje prax zo zahraničia, kde o stanovovaní maximálnych cien a úhrad za lieky rozhoduje nestranná profesionálna agentúra, ktorej členovia sú za to platení.
„Na Slovensku je kategorizačná komisia poradným orgánom ministra zdravotníctva a členstvo v nej je čestné, bez nároku na odmenu, čo vytvára priestor pre rôzne lobistické tlaky,“ povedal Zachar.
Kategorizačná komisia pre lieky dnes pozostáva s troch členov, ktorí sú navrhnutí samosprávnymi stavovskými organizáciami a inými odbornými spoločnosťami, ďalších piatich členov navrhujú zdravotné poisťovne a troch ministerstvo zdravotníctva.
