LEOPOLDOV 23. novembra (WEBNOVINY) – Pamiatku piatich zavraždených väzenských dozorcov si dnes pri príležitosti dvadsiateho výročia od tragického úteku väzňov pri pamätníku pred leopoldovskou väznicou pripomenuli terajší i bývalí príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže a pozostalí po obetiach.
Františka Slobodu, Milana Černého, Milana Galbavého, Igora Jošta a Mariána Zennera brutálnym spôsobom zabila skupina zločincov vedená Tiborom Polgárim.
,,Naši kolegovia nasadili vlastné životy na ochranu práv a bezpečnosti občanov, čím do poslednej bodky naplnili slová služobnej prísahy,“ povedal riaditeľ leopoldovskej väznice Pavel Zbojek, ktorý sa v tragický večer stal tiež rukojemníkom Polgáriho.
Do systémov bezpečnosti boli podľa Zbojeka za posledných dvadsať rokov vložené nemalé finančné prostriedky, pričom otázka bezpečnosti personálu je stále v popredí záujmu. Podotkol však, že v posledných rokoch aj vo väzenstve chýbajú peniaze.
Krvavá cesta za slobodou
Najtragickejší útek v dejinách slovenského väzenstva odštartoval Tibor Polgári 23. novembra 1991, keď pod zámienkou vhodenia listu do schránky požiadal referenta režimu Františka Slobodu, aby ho pustil za gáter. Spoločne s ďalším väzňom Milošom Urigom ho napadli a dobodali na smrť. Obaja zločinci sa potom prezliekli do uniforiem väzenských dozorcov a spoločne s ďalšími piatimi zločincami pokračovali v krvavej ceste za slobodou.Ich vyčíňanie neprežilo päť príslušníkov vtedajšieho Nápravnovýchovného ústavu, niekoľkí ďalší boli zranení. S pomocou rukojemníkov sa sedmička zločincov dostala na slobodu.
V ukradnutom aute blúdili, až sa napokon dostali opäť do blízkosti Leopoldova. Po dvadsiatich hodinách od úteku všetkých za dramatických okolností zadržala polícia.
Najvyšší súd po tejto udalosti odsúdil Tibora Polgáriho a Miloša Urigu na doživotie, Bartolomejovi Botošovi vymeral 18 rokov, Daliborovi Bajgerovi a Václavovi Fedákovi po pätnásť a Vladimírovi Dudovi trinásť rokov väzenia. Ondrej Harvan si trest zvolil sám, spáchal samovraždu.
Zábery slovenskej televízie