BRATISLAVA 17. marca (WebNoviny.sk) – Zámer vznikajúcej novej vlády prehodnotiť zrušenie štátnych stratových IC vlakov medzi Bratislavou a Košicami vníma Inštitút pre dopravu a hospodárstvo pozitívne, nepovažuje to však za systémové riešenie.
Riaditeľ inštitútu Rastislav Cenký tvrdí, že v prvom rade by mala byť jasná vízia o liberalizácii železničného dopravného trhu a súťažiach na prevádzku osobnej dopravy na tratiach, ako aj o národnom železničnom dopravcovi a pozícii súkromných dopravcov.
„Návrat IC vlakov je možný aj okamžite, ten však nemusia riešiť politici, ale vyrieši to trh. Nehovorí sa o tom, či IC vlaky v prípade ich návratu budú hradené v rámci výkonov vo verejnom záujme, alebo budú opäť prevádzkované na komerčné riziko Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK),“ informoval Cenký agentúru SITA.
Jedna z priorít vlády
Prehodnotenie zrušenia IC vlakov presadila do programových priorít budúcej koaličnej vlády na roky 2016 až 2020 Slovenská národná strana (SNS). Štátna ZSSK zastavila prevádzku svojich IC vlakov 17. januára tohto roka, keďže pri ich stratovej komerčnej prevádzke bez podpory štátu nedokázala konkurovať súkromnému dopravcovi RegioJet. Štátne „icečká“ však boli dlhodobo stratové aj pred príchodom privátneho dopravcu na trať Bratislava – Košice koncom roku 2014.
ZSSK nasadila niektoré vozne z IC vlakov do vybraných rýchlikov medzi Bratislavou a Košicami v podobe novej vyššej triedy 1 plus, neskrátila sa však ich cesta. Štátne dotované rýchliky na hlavnej domácej trati sú pomalšie a v porovnateľnej triede drahšie oproti súkromnému dopravcovi. „ZSSK a ministerstvo dopravy mohli skrátiť jazdné doby spomínaných rýchlikov a zareagovať tak na požiadavku trhu. Omnoho väčším problémom, ako sú IC vlaky a ich prípadný návrat, je bezplatná preprava – tu by sa mal v rámci vízie zaujať jasný postoj,“ uviedol Cenký.
Bývalý generálny riaditeľ ZSSK Pavel Kravec označil za paradoxné, ak by o opätovnom zavedení IC vlakov rozhodol minister dopravy, ktorý ich predtým aj zrušil. „Zásadnou otázkou je, ako sa akcionár (ministerstvo dopravy) vyrovná so stratou, ktorú IC vlaky vzhľadom na konkurenčný boj s RegioJet budú vyrábať,“ uviedol pre agentúru SITA Kravec.
Nie je jasné, či IC vlaky budú dotované
Nie je totiž jasné, či IC vlaky budú dotované, alebo budú jazdiť ako predtým v komerčnom režime bez podpory štátu. V prvom prípade by RegioJet podľa experta mohol podať sťažnosť na Európsku komisiu pre nedovolenú štátnu pomoc.
„V druhom prípade by strata bola zahrnutá do celkového hospodárenia ZSSK a fungovalo by to tak ako doteraz – uhradil by to v končenom dôsledku štát,“ dodal Kravec. Určite je to podľa neho voda na mlyn súkromnej konkurencii v podaní, ktoré je na Protimonopolnom úrade SR. „Pre samotnú štátnu spoločnosť to prináša chaos do organizácie ponuky vzhľadom k tomu, že zrušenými kapacitami (IC vlakov) posilnila rýchliky na trati Bratislava – Košice,“ upozornil Kravec.
Prípadné rozhodnutie o obnove IC vlakov podľa Kravca vyostrí spor medzi štátom a súkromnými dopravcami a vôbec neprispieva k systémového zavádzaniu liberalizácie vo verejnej osobnej doprave. „Štát by mal súbežne s liberalizáciou zaviesť model jedného objednávateľa železničnej a autobusovej dopravy, čím by získal nástroj na koordináciu a harmonizáciu oboch druhov dopráv, po ktorej verejnosť už roky volá,“ priblížil Kravec.
Jeden objednávateľ podľa neho neznamená pre oba druhy dopravy menej výkonov, čo je „najväčším strašiakom“ najmä pre autobusových dopravcov. Železničnú dopravu totiž štát považuje za nosný systém pri zabezpečovaní verejnej dopravnej obslužnosti.
Prioritou RegioJetu je dohoda, aby premávali vlaky až s 13 vozňami
RegioJet zareagoval, že štátne IC vlaky skončili, lebo ich prevádzka prinášala ročne stratu, nikdy neboli ziskové a tým, že jazdili za podnákladové ceny, poškodzovali konkurenciu a porušovali zákon o hospodárskej súťaži. „Minister (dopravy) Počiatek urobil zodpovedné rozhodnutie, keď nariadil stratové IC vlaky ZSSK zrušiť. Veríme, že si to vznikajúca vláda a najmä predseda SNS, pán Danko, ako právnik uvedomujú,“ uviedol RegioJet.
Akékoľvek komerčné vlaky, ktoré by ZSSK ako dominant, ktorému patrí 80 % trhu, znova zaviedla, musia podľa súkromného dopravcu fungovať tak, že si na seba zarobia, nebudú krížovo financované z dotovaných vlakov a nebudú podnákladovými cenami poškodzovať ostatných dopravcov.
„Štát ani nesmie tieto vlaky dotovať. Nejde o základnú dopravnú obslužnosť, ale o prémiový produkt, kde na trhu existujú ďalší dopravcovia, ktorí tieto vlaky dokážu prevádzkovať bez dotácií,“ dodal RegioJet. Prioritou spoločnosti je momentálne dohoda so Železnicami SR, aby mohla medzi Bratislavou a Košicami počas špičiek premávať vlakmi až s trinástimi vozňami.
