BRATISLAVA 24. februára (WEBNOVINY) – Návrh opatrení ministerstva financií, ktoré by mali prispieť k zúženiu priestoru na daňové úniky, vítajú aj odborníci z praxe. Upozorňujú však aj na možné negatívne dôsledky niektorých opatrení na podnikateľský sektor. Rezort financií pripravil návrhy troch koncepcií, v rámci ktorých chce do konca tohto roka prijať opatrenia na eliminovanie daňových podvodov pri spotrebných daniach, dani z pridanej hodnoty (DPH), či pri platení odvodov a dane z príjmov.
Pri DPH ministerstvo napríklad ako jedno z opatrení navrhuje rozšírenie obsahu žiadosti o registráciu pre daň aj o údaje, ktoré môžu indikovať rizikovosť žiadateľa. Rovnako rezort navrhuje prijať legislatívnu úpravu, ktorej cieľom má byť zverejňovanie registra osôb, ktorým daňová správa zaslala oznámenie, že boli daňovou správou identifikované ako osoby, ktoré sa zúčastňujú podozrivých obchodných aktivít. Jedným z opatrení má byť aj zavedenie inštitútu finančnej zábezpeky pre osoby, u ktorých je odôvodnená obava, že vymoženie, či zaplatenie dane bude neúspešné.
„Dokument k DPH prináša niekoľko legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré sú dobrým začiatkom ako podnet na zmeny v oblasti kontroly DPH za účelom zníženia daňových podvodov a veľa z nich pomôže odhaliť daňové podvody. Avšak opatrenia nie sú ešte veľmi konkrétne a mnohé navrhované zmeny môžu nepriaznivo pôsobiť na podnikateľský sektor,“ zhodnotila návrh opatrení pre agentúru SITA Valéria Kadášová, daňová manažérka spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC) Slovensko.
V návrhu koncepcie boja proti podvodom na DPH ministerstvo napríklad navrhlo zaviesť aj povinné bezhotovostné platby v obchodnom styku pri úhradách prevyšujúcich 3 tis. eur, a to s cieľom zabrániť vystavovaniu fiktívnych faktúr či príjmových pokladničných dokladov. Podľa manažérky KPMG Slovensko Zuzany Blažejovej toto opatrenie síce vytvára lepšie podmienky na kontrolu reálneho uskutočnenia obchodných transakcií, ale na druhej strane stanovenie limitu pre tieto transakcie môže motivovať podnikateľské subjekty k jeho obchádzaniu. „Napríklad zámerným vystavovaním viacerých čiastkových faktúr vo výške, ktorá sa nachádza pod týmto limitom,“ dodáva Zuzana Blažejová.
V súvislosti s koncepciou boja proti daňovým podvodom v oblasti DPH považuje Miriam Patiová, manažérka spoločnosti Deloitte Slovensko, za významné opatrenie najmä využívanie inštitútu prenesenia daňovej povinnosti, a to aj v prípade tuzemských dodávok. Tento inštitút sa podľa jej slov v praxi ukázal ako prvok, ktorý výrazne eliminuje chuť k daňovým podvodom a ktorý zároveň zlepšuje cash-flow v spoločnostiach. V oblasti správy daní a kontrolnej činnosti KPMG kladne hodnotí iniciatívu rezortu financií odstrániť osobné, rodinné a profesionálne prepojenia zavedením celorepublikovej pôsobnosti daňových kontrolórov.
Jednou z oblastí, na ktorú sa chce ministerstvo financií sústrediť, sú aj spotrebné dane. Prax totiž podľa rezortu ukazuje, že je potrebné zlepšovať súčasný stav a to tak, aby sa eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov. Ministerstvo preto navrhuje napríklad zmeny v označovaní spotrebiteľských balení liehu a cigariet. Tie by sa mali týkať úpravy podmienok tlače a výdaja kontrolných známok, či zlepšenia ich ochranných prvkov.
Podľa Valérie Kadášovej (PwC) je predovšetkým v prípade navrhovaných opatrení nelegislatívneho charakteru viditeľná výrazná snaha ministerstva o zvýšenie efektivity daňového dohľadu vykonávaného colnými orgánmi. „Považujeme navrhované zmeny za pozitívny posun smerom k vytvoreniu korektného prostredia, v ktorom budú legitímne profitovať všetky subjekty, ktorých cieľom nie je obchádzanie daňových predpisov,“ uvádza Valéria Kadášová.