BRATISLAVA 11. marca (WEBNOVINY) – Odhalenie busty Jánosa Esterházyho v Košiciach nemožno podľa historika Martina Lacka z Ústavu pamäti národa vnímať inak ako provokáciu a snahu vniesť konflikt do slovensko-maďarských vzťahov.
„János Esterházy, napriek vývoju, ktorým prešiel vo väzení, ostáva pre Slovensko symbolom iredentistickej politiky a okupácie južného Slovenska, o výsledok ktorej sa osobne zaslúžil. V prvých dňoch okupácie svojím oslavným prejavom osobne vítal hlavu maďarského štátu Miklósa Horthyho v Košiciach,“ povedal dnes pre agentúru SITA Lacko.
János Esterházy ako poslanec a čelný predstaviteľ Krajinskej kresťansko-sociálnej strany, neskôr Zjednotenej maďarskej strany podľa Lacka už v 30. rokoch vyvíjal aktívnu protištátnu a iredentistickú činnosť, ktorej hlavným cieľom bolo začlenenie Slovenska do Maďarska.
„V úzkej spolupráci s Henleinovými nacistami napomáhal nacistickej agresii voči demokratickej Československej republike, ktorú pokladal za „umelý útvar“, bez práva na existenciu. Vykonával špionážnu činnosť v prospech Budapešti, od ktorej prijímal aj značné finančné prostriedky. Pričinil sa o odtrhnutie južného Slovenska spečatené Viedenskou arbitrážou podpísanou 2. novembra 1938 predstaviteľmi nacistického Nemecka a fašistického Talianska,“ vyhlásil Lacko. V rokoch 1938 – 1945 bol Esterházy poslancom slovenského snemu, čím patril medzi čelných predstaviteľov Slovenskej republiky.
Netajil spojenectvo s Veľkonemeckou ríšou
„Vo svojich poslaneckých prejavoch oslavoval úzke spojenectvo s Veľkonemeckou ríšou a jej vodcu. Netajil sa pritom svojimi antižidovskými postojmi,“ dodal. Svoj postoj pri hlasovaní o ústavnom zákone o vysťahovaní Židov vysvetľoval podľa Lacka jasne – napriek tomu, že hlasoval proti prijatiu tohto zákona sám seba označoval za antisemitu, ktorý sa obáva len precedensu, ktorý by mohol ohrozovať aj maďarskú menšinu. „Všetky ostatné protižidovské opatrenia podporil ako poslanec hlasovaním i verejnými prejavmi. Za svoju konkrétnu činnosť bol napokon v neprítomnosti v roku 1947 odsúdený Národným súdom,“ zdôraznil. Busta grófa Jánosa Esterházyho má byť osadená na košickej Hlavnej ulici.
„Organizátori splnili zákonom predpísané podmienky. Ohlasovateľ drobnej stavby – umiestnenia umeleckého diela – splnil všetky náležitosti, vrátane predloženia súhlasného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Stavebný úrad tak môže bez prieťahov vydať oznámenie, že nemá námietky proti osadeniu busty,“ informoval Jozef Marko z košického magistrátu. Osadenie busty sa má uskutočniť v pondelok 14. marca.