Dve riešenia vidí Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ako čo najskôr v parlamente opäť dostať na stôl odmietnuté ustanovenia zákonov o novej súdnej mape.
Prvým je zmena zákona o rokovacom poriadku. Druhé riešenie podľa Bujňáka v sebe skrýva riziko z hľadiska ústavnosti.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí o všeobecnom pravidle, že ak Národná rada SR návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.
Pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní
Prvým riešením je teda podľa Bujňáka zmeniť rokovací poriadok a povedať, že ak bude väčšina národnej rady chcieť, môže sa o návrhu zákona v tej istej veci predsa len rokovať.
Kolíková má druhý pokus, odmietnuté zákony z reformy súdnej mapy môžu byť súčasťou pozmeňovákov
Právnik však pripomenul, že o poslaneckom návrhu takejto úpravy zákona o rokovacom poriadku parlament rokoval a 22. septembra 2021 ho neschválil. To znamená, že prípadný nový návrh zákona v tejto veci možno podať najskôr 22. marca tohto roka.
Druhým nápadom, o ktorom sa diskutuje, je podľa Bujňáka podať neschválené návrhy zákonov v druhom čítaní vo forme pozmeňujúcich návrhov. „Tu treba upriamiť pozornosť na nález ústavného súdu zo septembra 2008, ktorým vyhlásil zákon o preukazovaní pôvodu majetku za protiústavný. Pred ústavným súdom sa objavila aj námietka, že napadnutý zákon bol schválený v zásadnom rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Keď sa totiž o návrhu zákona rokovalo v druhom čítaní, bol k nemu predložený rozsiahly poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorý bol obsahovo novým návrhom zákona,“ priblížil ústavný právnik.
Rokovací poriadok nebol dôvodom na protiústavnosť zákona
Ako ďalej povedal Bujňák, na túto námietku ústavný súd reagoval konštatovaním, že pri schvaľovaní zákona o preukazovaní pôvodu majetku došlo k závažnému porušeniu zákona o rokovacom poriadku, a zdôraznil, že nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho procesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nielen nezanedbateľný vplyv na celkovú kvalitu schváleného zákona, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí neústavnosť zákona ako celku.
Ak neprejde reforma ministerky Kolíkovej, Slovensko zrejme príde o takmer pol miliardy eur
„Je pravdou, že ústavný súd zatiaľ nevyhlásil žiadny zákon za protiústavný výlučne z dôvodu závažného porušenia zákona o rokovacom poriadku, no je dôležité na toto riziko poukázať,“ uzavrel Bujňák.
Plénum parlamentu minulý týždeň 17. februára v prvom čítaní odmietlo návrh zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských sudov a návrhy zákonov o zriadení mestských súdov v Bratislave a v Košiciach. Ide o zákony, ktoré sú súčasťou novej súdnej mapy.
Za zákony z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (nom. SaS) nehlasovali poslanci Sme rodina, nezaradení poslanci zo strany Za ľudí a poslanec György Gyimesi (OĽaNO). Bez reformy súdnej mapy, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, môže Slovensko prísť o takmer pol miliardy eur.
