Čo Čína robila veľmi umne, je vytipovanie si takýchto sektorov, ktoré môžeme vnímať ako strategicky dôležité alebo ekonomicky významné, aj s nejakým výhľadom do budúcnosti a tam intenzívne nalievala štátnu podporu, hodnotí Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií, spôsob akým Čína vytláčala ďalších výrobcov z ich vlastných trhov.
Nový diel video podcastu Okno do sveta sa venuje práve tejto ázijskej veľmoci jej vzťahmi s ostatnými globálnymi hráčmi osobitne s Európskou úniou. V minulosti platilo, že Čína je pre Európu partner, konkurent a strategický protivník.
>>> Video podcast Okno do sveta
Podľa Šimalčíka sa postoj Európy po pandémii COVID-19 a ruskej agresii voči Ukrajine zmenil a Európa prestáva byť vo vzťahu k Číne naivná. EÚ sa podľa jeho mienky prebudila a už má nejakú stratégiu ekonomickej bezpečnosti.
Postupne vytvára rôzne nástroje tak, aby na jednej strane sa chránili technológie, ktoré existujú v Európe a ktoré by Čína chcela, a na druhej strane postupne meníme aj vzťah k industriálnej politike a podpore európskych podnikov v tom, aby boli konkurencieschopné voči čínskym a dokázali sme vrátiť späť v kľúčových odvetviach.
Okno do sveta: Stretnutia partnerov a partneriek prezidentov nie sú o kávičke a štrikovaní (rozhovor)
Práve vďaka pandémii si viacero štátov, nielen Európskej únie, uvedomili ten rozsah vlastnej závislosti na Číne. Netýkalo sa to len zdravotníckych pomôcok, liekov, prekurzorov na ich výrobu, ale napríklad aj prerušovania výroby automobilov v Európe, pre chýbajúce polovodičom.
Tým, že Západ dopustil (hovoríme o Európe aj o USA), že Čína sa stala vôbec najväčšou výrobňou na svete, že väčšina produktov, keď ste ich otočili z druhej strany, mala na sebe napísané Made in China, tým sme sa do tej závislosti sami dostali. Nejde len o samotné technológie a produkciu, ale do veľkej miery aj o suroviny, z ktorých sú vyrábané a ktorých náleziská v mnohých prípadoch kontroluje Čína.
Matej Šimalčík pripomína, že pre ruskú agresiu na Ukrajine sme zistili, aká problematická je jednostranná závislosť na surovinách, v tomto prípade fosilných palivách, ale prechod na zelenú energetiku zase nesie riziko výmeny jednej závislosti za druhú, pretože technologickým lídrom v tejto oblasti je práve Čína.
Vo video podcaste Okno do sveta sa tiež dozviete:
- ceste, ktorou sa Čina za niekoľko desiatok rokov stala z rozvojovej krajiny globálnou veľmocou
- omyle západu, že ekonomický kapitalizmus prenesie do Číny aj zmenu politických hodnôt
- bezpečnostných rizikách čínskych zahraničných investícií a súvisiacich snahách o ovplyvňovanie politiky
- čínskych policajtoch v Maďarsku
- americkej a európskej snahe o znižovanie rizík a závislostí pri zachovaní obchodnej výmeny s Čínou
- vzťahoch medzi komunistickou Čínou a Taiwanom a možnej eskalácii napätia do otvoreného vojnového konfliktu
- korupcii v Číne