Bližší pohľad na aktuálne prebiehajúci proces vytvárania novej Európskej komisie a tiež debata o najdôležitejších výzvach, pred ktorými Európska únia stojí. O tom je najnovší diel video podcastu agentúry SITA s názvom Okno do sveta a Miroslav Wlachovský si na rozhovor pozval bývalého slovenského europoslanca Vladimíra Bilčíka.
Okno do sveta: Produktivita práce za posledných 30 rokov vzrástla v USA oproti EÚ viac ako dvojnásobne (rozhovor)
„Slovenská vláda dnes žiaľ nemá zastúpenie v žiadnej z hlavných frakcií, keďže Smer-SD a ani Hlas-SD nie sú súčasťou európskych socialistov. To je, myslím si, na škodu veci a je to naozaj slabou stránkou nášho súčasného zastúpenia v európskych inštitúciách,“ uviedol Bilčík.
Skonštatoval, že Európa je dnes stále veľmoc, ale nemusí to tak byť o 10 či 15 rokov. „Ak nebude, tak to bude mať fatálne dôsledky pre našu ekonomickú budúcnosť,“ varuje bývalý slovenský europoslanec. Ak tu podľa neho chceme mať automobilky o 10, 15 či 20 rokov, tak budú musieť produkovať moderné autá s modernými technológiami.
„Jasné, že potrebujeme počúvať priemysel, ale taký, ktorý vie, že tu chce byť o 10, 15 a 20 rokov. Nie priemysel, ktorý mal svoje najlepšie časy pred 10 až 15 rokmi,“ dodal.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo je zloženie a priority Európskej komisie dôležité pre budúcnosť EÚ
- detaily procesu schvaľovania eurokomisárov a politických hier, ktoré ho sprevádzajú
- ako vyzerá grilovačka v Európskom parlamente
- prečo je Maroš Šefčovič silný kandidát na eurokomisára a prečo je výnimkou medzi ostatnými kandidátmi
- prečo je dôležité, že rezorty obrany a bezpečnosti získali pobaltské krajiny
- prečo by mal vzniknúť európsky obranný priemysel
- prečo je ďalšie rozširovanie Únie nevyhnutné
- ako využili USA zelenú transformáciu na podporu ekonomiky
Relácie Okno do sveta si môžete vypočuť aj na >>> Spotify
MW: Na výsosť aktuálnou témou je zloženie novej Európskej komisie, ktoré navrhla jej predsedníčka Ursula von der Leyen. Čo je hlavná rola Európskej komisie v rámci európskych inštitúcií a o akú veľkú „hru“ tu ide?
VB: Európska komisia je veľmi zjednodušene taká obdoba Európskej vlády a má niekoľko podstatných úloh. Jedna z nich je, že má výsostné právo navrhovať nové európske zákony.
Znamená to, že ak máme nejaký spoločný európsky problém a potrebujeme ho riešiť nejakými spoločnými pravidlami, Európska komisia s nimi prichádza. Môže to byť napríklad oblasť migrácie, ale aj pri živelných katastrofách, ako to teraz zažívame na Slovensku, Poľsku a Česku.
Komisia tiež rozhoduje a rozposiela spoločné európske peniaze. Keď padne dohoda na rozpočte, ten spravuje Európska komisia, podobne ako aj vláda na Slovensku a komisári sú niečo ako európski ministri. Komisia sa zodpovedá Európskemu parlamentu, ale aj členským štátom, ktoré potom spolurozhodujú o pravidlách, ktoré navrhuje.
V neposlednom rade potom aj dohliada, či tie pravidlá v praxi fungujú. A keď prestávajú fungovať, môže vyrubiť pokuty, pozastaviť platby z európskych peňazí, keď sú tam veľké prešľapy voči princípom, na ktorých európsky projekt stojí. Toto tak v skratke, prečo je Európska komisia dôležitá.
Teraz sa rozhoduje nielen o jej zložení, teda, kto tam bude sedieť, ale aj o tom, čo tá Európska komisia, čo tí ľudia budú robiť.
Prvým krokom pri zložení Komisie je schválenie predsedu alebo predsedníčky. K tomu už došlo v Európskom parlamente a Ursula von der Leyen potvrdila svoj mandát…
Treba povedať, že získala viac hlasov ako pred piatimi rokmi, takže má silnejší mandát zo strany Európskeho parlamentu. Takisto proces jej schvaľovania medzi členskými štátmi bol jednoduchší ako naposledy. Takže si myslím, že ona ako šéfka Európskej komisie má naozaj politicky pevnú pôdu pod nohami.
Pevnú pôdu pod nohami, to znamená, že má dostatočnú podporu kľúčových frakcií v Európskom parlamente. Ktoré sú tie frakcie, ktoré ju podporujú?
Absolútne najväčšou sú Európski ľudovci, to bola aj moja frakcia počas piatich rokov, ktoré som strávil ako poslanec v Európskom parlamente. Európski ľudovci, ktorí zvíťazili v eurovoľbách, majú aj najviac nominovaných ľudí v Európskej komisii, spolu 14 členov.
Je výsostným právom členských štátov nominovať týchto ľudí a ľudovci vládu dnes vo väčšine členských štátov Európskej únie, alebo dokonca v krajinách, kde vládne povedzme radikálna pravica, ako v Holandsku, tak títo vládni predstavitelia nominovali opozičného kresťanského demokrata, čo si myslím, že im zjednoduší výrazne život v tom, aby ho presadili do Európskej komisie.
Potom sú to európski socialisti, ktorí však v eurovoľbách dosť stratili a majú tam oveľa menej nominantov. Myslím piatich… A potom sú to liberáli.
Za tých je nominovaný aj slovenský kandidát Maroš Šefčovič…
Nie, za tých nie je nominovaný Maroš Šefčovič, pretože naše vládne strany nie sú súčasťou hlavných politických frakcií. Jednoducho, Smer-SD a ani Hlas-SD, nie sú súčasťou európskych socialistov. Členstvo majú pozastavené a tým pádom ani nefungujú v tejto frakcii, sú nezaradení.
Maroš Šefčovič je dlhodobo vnímaný ako súčasť socialistickej frakcie a dokonca je aj prizývaný na nejaké neformálne stretnutia. Ale slovenská vláda dnes žiaľ nemá žiadne zastúpenie v žiadnej z týchto frakcii a to je myslím si na škodu veci, je to naozaj slabou stránkou nášho súčasného zastúpenia v európskych inštitúciách.
Liberáli majú piatich nominantov, rovnako aj frakcia Obnovme Európu. Sú tam aj európski konzervatívci a reformisti a tam má najsilnejšie karty Taliansko. Vláda premiérky Meloniovej má svojho kandidáta a ten už v tých interných diskusiách nevyvoláva kontroverzie. Potom je tam radikálna pravica, tzv. Európski patrioti, kde je nominant vlády maďarského premiéra Viktora Orbána.
Čo bude teraz nasledovať po tom, ako ich predsedníčka vymenovala? Čakajú ich hearingy, čaká ich schvaľovací proces… Maroš Šefčovič to spomínal v niekoľkých rozhovoroch, že to býva veľmi tvrdé a nazval to „grilovačka“. On ich tuším absolvoval už šesť tých grilovacích procesov. Kde sa to môže skomplikovať?
Ja som to absolvoval ako europoslanec pred piatimi rokmi. Aj ja som tak kládol otázky viacerým kandidátom na člena Európskej komisie.
Svojho času som vypočúval aj Maroša Šefčoviča a treba povedať, že jeho potenciálne najslabšou stránkou sú práve tie politické otázky. Z mojej skúsenosti si ich veľmi pripúšťa k telu a berie ich veľmi osobne. A toto je niečo, kde môže byť počas tej „grilovačky“ ťažko skúšaný.
Maroš Šefčovič má v Bruseli dobré meno z hľadiska odbornej reputácie, ale má ťažkosti a mal ťažkosti aj v minulosti jednoznačne sa postaviť k mnohým zložitým politickým otázkam, ktoré súviseli jednak s jeho pôsobením v prezidentskej kampani pred vyše piatimi rokmi, ale takisto súvisia aj so vzťahom voči súčasnej Ficovej vláde, ktorá nie je v mnohých kruhoch vnímaná pozitívne, povedzme aj pre jej postoj voči ruskej agresii na Ukrajine, ale aj k iným otázkam. To bude tá najťažšia vec z pohľadu Maroša Šefčoviča.
Ale v minulosti som sa kládol otázky napríklad aj Věre Jourovej, ktorá je podpredsedničkou končiacej Európskej komisie. Tá, naopak, veľmi bravúrne zvládla aj ťažké otázky vyplývajúce z toho, že bola nominantkou Andreja Babiša, ktorý bol tiež vnímaný kontroverzne. Pamätám si napríklad aj vypočúvanie chorvátskej nominantky Dubravky Šuicovej, ktorá je nominantkou aj v novej Komisii.
Tí ľudia tam sedia tri hodiny, musia byť na to pripravení, pretože je to „ping-pong“ otázok a odpovedí. Sú tam sami, naozaj sami, nemajú tam žiadneho poradcu a musia sa spoľahnúť sami na seba. Je to veľmi intenzívne. Dá sa to sledovať aj online, všetkých pozývam. Potom sú kľúčové politické frakcie, politické skupiny, ktoré rozhodujú o tom, že či ten-či onen kandidát alebo kandidátka, sú dobre pripravení, či to zvládli, či odpovedali dostatočne na všetky otázky.
Kandidát potrebuje mať podporu dvoch tretín politických frakcií v danom výbore alebo v daných výboroch, lebo často sa tie portfólia týkajú viacerých výborov. Ak ju nemá, tak môžu nasledovať dodatočné písomné otázky a písomné odpovede. Ak nebudú uspokojivé, tak môže kandidát dostať druhú šancu v ďalšom „híringu“. Ak neprejde ani týmto, tak potom šéfka Komisie požiada o nového nominanta.
Ale to, čo ešte predchádza tej „grilovačke“, to je zaujímavé – momentálne v najbližších dňoch bude zohrávať kľúčovú úlohu Výbor pre právne záležitosti, ktorý posudzuje konflikt záujmov. Pred tými piatimi rokmi, traja kandidáti v tomto procese vypadli a boli vymenení – kandidátky z Francúzska a Rumunska aj maďarský nominant.
Aj dnes sú tam viacerí kandidáti, ktorí môžu mať s týmto problém. Výbor pre právne záležitosti je dnes preto, ako keby, najväčšie mocenské centrum a rozhodne, či vôbec pripustia jednotlivých kandidátov ku „grilovačke“. Toto je teda prvý krok a potom nasleduje už spomínaná „grilovačka“.
Je šanca aj na opakovanú „grilovačku“ a potom môže byť návrh na nového kandidáta alebo kandidátku. Napokon, keď sa celým týmto prejde, je Komisia ako celok schvaľovaná Európskym parlamentom.
Toto nás teda čaká v najbližších týždňoch, ba až mesiacoch. Dnes je zrejmé, že asi to vypočúvanie nezačne skôr ako v novembri. Ambícia, že nová Komisia bude fungovať od 1. novembra fungovať, je teda nereálna. Podľa mňa je tiež veľmi otázne, či to bude aj od 1. decembra.
Čiže sa to môže natiahnuť aj do budúceho roka?
Môže. Ten proces je nepredvídateľný. Je to podstatný a mocenský moment z pohľadu európskych poslancov, ktorí tu majú šancu nielen ovplyvniť zloženie Európskej komisie, ale aj jej priority. Pretože tu sa bavíme nielen o tom, kto tam bude sedieť, ale aj čo ten človek bude robiť. Kam pôjdu európske peniaze. To znamená, on alebo ona, dáva konkrétne záväzky, ktoré sa potom ten parlament počas tých piatich rokov snaží veľmi poctivo odkontrolovať.
Čo ty považuješ v najbližších piatich rokoch pre novú Komisiu za otázky, ktorým otázkam by sa mala venovať resp. s čím predsedníčka prichádza, ako tak povedať, s programovým vyhlásením? Čo sú hlavné body, ktoré by Komisia mala naplniť…
Mali sme tu reláciu s Miroslavom Lajčákom, kde skonštatoval, že častokrát sa síce niečo naplánuje, ale potom sa nič z toho neudeje v tom duchu, ako to bolo naplánované, lebo jednoducho život to prevalcuje. Čo sú teda tie kľúčové veci, ktoré dnes trápia Európu, aj z tvojho pohľadu, ale aj z pohľadu predsedníčky Európskej komisie?
Len jedna poznámka k tomu, čo hovoril Miroslav Lajčák. Kľúčovou prioritou poslednej Európskej komisie v roku 2019 bola zelená transformácia a boj s klimatickou zmenou. Koniec koncov, toto nahrávame ešte v čase, keď tu stále kulminuje Dunaj, to znamená, toto je niečo, čo sa nás bytostne týka teraz na Slovensku a žiaľ, bude nás to trápiť aj do budúcnosti.
Komisia v roku 2019 nastúpila s dôležitými cieľmi, ale po pár týždňoch jej fungovania prišla pandémia koronavírusu a inštitúcie sa na čas zavreli. Dva roky sme neriešili nič iné, len COVID-19 a jeho dôsledky. A tie boli nielen na zdravie a životy ľudí, ale aj na ekonomiku.
Potom prišla brutálna ruská agresia, ktorá pokračuje dodnes. Ale treba povedať, že počas tých piatich rokov sme prijali podstatné zmeny, právne zmeny a naštartovali sme celú európsku „mašinériu“, nielen legislatívne, ale aj finančne, smerom k tej zelenej transformácii. A to napriek všetkému, čo sa udialo.
Plus zrazu máme diskusiu o veciach, o ktorých sme sa v živote v európskych inštitúciách nebavili, ako je napríklad európska obrana. Budeme mať komisára pre obranu, nominovaný je Andrius Kubilius. Súvisí to samozrejme s ruskou agresiou na Ukrajine a s jej dôsledkami. Čiže, Európska komisia si nielen niečo naplánuje, ale je dôležité aj ako promptne reaguje.
A čo by mali byť tie aktuálne priority?… Ursula von der Leyen to povedala veľmi jasne a myslím si, že na tom je aj široká zhoda v Európskom parlamente, ale aj v odbornej verejnosti. Je to výrazné posilnenie bezpečnosti a obranných schopností Európy.
Jednoducho, máme tu vojnu na našich hraniciach a tá nikam neodchádza. Naopak, hrozba konfliktov okolo nás rastie, vidíme to aj na Blízkom a Strednom východe. Scenáre obrannej schopnosti Európy môžu byť veľmi rozdielne po najbližších amerických voľbách a my na to musíme byť pripravení. Sme ďaleko od toho, aby sme boli pripravení na akýkoľvek väčší konflikt a toto musí byť kľúčová priorita číslo jeden.
Priorita číslo dva je v nadväznosti na zelenú transformáciu podstatným spôsobom posilniť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Začíname strácať výrazne voči svetu okolo nás, či sa to týka Ázie, Číny, ale aj Spojených štátov amerických. Jednoducho potrebujeme sa zobudiť, aby sme mali budúcnosť pre európsky priemysel. Čo je opäť aj v bytostnom záujme Slovenska.
Európa je dnes stále veľmoc, ale nemusí byť o 10 či 15 rokov. A ak nebude, tak to bude mať fatálne dôsledky pre našu ekonomickú budúcnosť. Čiže toto vnímam ako kľúčovú vec.
Viacerí, keď hovoria o konkurencieschopnosti, tak buď priamo alebo nepriamo kritizujú práve tú zelenú transformáciu. Z tohto hľadiska, že v Európe výrazným spôsobom zdraželi energie, nie je to len zelenou transformáciou, je to samozrejme aj vojnou, ktorú Rusko vedie na Ukrajine a následnými sankciami. Sú tu pohľady, že musíme byť realistickí v tom, čo sa dá naraz zvládnuť. Či tá ambícia byť najlepší v zelenej tranzícii nás nestojí práve tú konkurencieschopnosť.
Nemyslím si, že toto sú vzájomne sa vylučujúce svety. Práve naopak. Zelená transformácia je naštartovaná, vytvorili sme legislatívny rámec, priemysel je na to nastavený, automobilky napríklad vedia, čo sa o 10 až 15 rokov udeje, sú na to nastavené a sú na to pripravené.
V tých ostatných piatich rokoch sme neprijímali legislatívu, ktorá by bola „vycucaná“ z prsta, ale vznikla po dlhotrvajúcich diskusiách o tom, čo nás čaká a aké sú dôsledky. Navyše, všetky legislatívne veci, ktoré sme prijali, majú aj páky na to, aby sme sa na ne o pár rokov opätovne pozreli, či sme naozaj správne nastavili, povedzme, časový horizont zmeny automobilového priemyslu smerom k elektromobilite.
To, čo dnes podľa mňa potrebujeme, je širší spoločenský ťah na bránu. Toto je príležitosť na to, aby sa ekonomika skutočne posunula do 21. storočia. Tej príležitosti sa chopili Spojené štáty americké, investovali obrovské peniaze do svojej vlastnej ekonomiky, práve cez zelenú transformáciu, cez snahu vlastne redukovať infláciu. Bola tam veľká legislatíva, ktorá „napumpovala“ peniaze do moderných technológií a do inovácií. Podobným spôsobom sa to deje aj inde, vrátane Ázie a Číny.
Toto sú pre mňa spojené nádoby a potrebujeme sa na ne takto aj pozerať. Tu nie je cesty späť. My sa nesmieme pozerať do 20. storočia. Jasné, že ešte nejaký čas budeme závislí na plyne. Jasné, že nejaký čas budeme ešte závislí aj na rope. Jasné, že ešte nejaký čas tu budeme mať energonosiče, ktoré sú z 20. storočia. Ak však chceme byť úspešní v 21. storočí, potrebujeme sa pozrieť o kus ďalej a pracovať na tom, ako sa stať nezávislí aj v produkcii nových technológií, povedzme batérií a v kontrole zdrojov, ktoré sú s tým spojené, pretože dnes sme bytostne závislí od Číny a Čína nie je náš partner, ale náš konkurent.
Viem, že je tu veľa strachu. Myslím si však, že potrebujeme mať otvorenú debatu o tom, čo to znamená mať konkurencieschopnú ekonomiku. A pre mňa, jediná cesta, je cesta postupných zmien. Nebudú samozrejme jednoduché a potrebujeme sa pozrieť aj na ich sociálne a spoločenské dôsledky. Ale ak tu chceme mať automobilky o 10, 15 či 20 rokov, tak to znamená, že tie automobilky budú musieť produkovať moderné autá s modernými technológiami… elektromobily. Na to musíme byť pripravení s celou infraštruktúrou, a keď zaspíme tú dobu, tak tu žiadne automobilky nebudú, nebudú tu pracovné miesta, tak ako sú dnes, nebudú tu žiadne inovácie a my sa staneme skanzenom.
Toto je nielen slovenský problém, toto je dnes veľmi citeľné napríklad v Nemecku. Jasné, že potrebujeme počúvať priemysel, ale priemysel, ktorý vie, že tu chce byť o 10, 15 či 20 rokov. Nie priemysel, ktorý mal svoje najlepšie časy pred 10 až 15 rokmi.
Poďme k zloženiu Európskej komisie. Kto z tých nominantov ťa najviac zaujal alebo prekvapil?
Nominácie sú výsledkom rozhodnutia jednotlivých členských štátov. Je tam drvivá väčšina nových mien. To je logické, pretože žijeme v demokracii a demokracia prináša nové vlády a nové väčšiny a to prináša aj nové mená.
Slovensko, zdá sa, že bude mať počas 20 rokov len jedno meno v Európskej komisii. Môžeme sa baviť o tom, či je to dobré alebo zlé, ale jednoducho tak je to dnes nastavené. Je možno aj škoda, že štvrtá vláda Roberta Fica nebola schopná vyprodukovať nejaké iné meno, lebo tie inovácie sú aj vecou toho, akým spôsobom vieme posúvať nových ľudí do toho celého prostredia.
Ja sa teším, že sú tam ľudia, s ktorými mám aj osobnú skúsenosť a viem, že prinesú pridanú hodnotu a majú jasný azimut. S Andriusom Kubiliusom som päť rokov sedel v Európskom parlamente. Je to bývalý litovský premiér a jeden z najväčších podporovateľov Ukrajiny voči ruskej agresii. Bude mať na starosti obranu. A myslím si, že to bude človek na svojom mieste.
Je kompletne nové portfólio, čiže Kubilius to bude musieť nastaviť a vydržať aj tie inštitucionálne pnutia, ktoré s tým samozrejme prirodzene prídu, lebo obrana sa prelína aj s bezpečnosťou, aj so zahraničnou politikou, aj s priemyslom. Ide o to, akým spôsobom to portfólio bude nastavené.
To, čo mňa zaujalo, je kombinácia v tejto komisii, kde vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, je bývalá estónska premiérka Kaja Kallas, ktorá mala vždy veľmi jasné a zreteľné vyjadrenia smerom k ruskej agresii na Ukrajine, ale aj k imperiálnym záujmom Putinovho režimu.
V kombinácii s už spomínaným budúcim komisárom pre obranu, to je silná dvojka. Hovorí to o tom, že Európa sa ako keby trošku obrní a pritvrdí?
Minimálne tam je tá ambícia. A v tých nomináciách vidno aj výraznejšie posilnenie východného alebo severovýchodného krídla členských štátov, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu pri pomoci Ukrajine voči ruskej agresii. Toto je dôležitá vec. Je tam aj Valdis Dombrovskis z Lotyšska, ktorý bude mať na starosti ekonomické veci a v tomto bude pravou rukou predsedníčky Ursuly von der Leyen. To je kontinuita z tej predchádzajúcej Komisie.
Ale áno, potrebujeme sa obrniť. Nebude to jednoduché, pretože to portfólio obrany nebude teraz o tom, že Andrius Kubilius bude fungovať ako nejaký minister obrany, ktorý má pod sebou armádu a niekam ju pošle, pretože to v EÚ nemáme. Žiaľ, ani dlhší čas nebudeme mať, ani sa to nečrtá.
Ale to, čo bude podstatné, je presne „nalinajkovať“, akým spôsobom zlepšiť zabezpečenie dostatku vecí na vlastnú obrannú schopnosť. Zbraní, systémov, inovácií, postupov či priemyselnej výroby. Bude hlavne komisárom pre európsky obranný priemysel, ktorý opäť neexistuje. Máme nemecký, francúzsky, španielsky, taliansky, slovenský, český a teraz si potrebujeme povedať, ako z toho ideme spraviť európsky priemysel, aby sme „šľapali“, lebo my dnes nevieme plniť ani záväzky voči Ukrajine. Keď jej sľúbime toľko a toľko nábojov, jednoducho ich nevieme dodať. Takže toto bude jeho hlavná úloha a v tom potrebuje podporiť.
Myslím si, že z parlamentu podporu mať bude, ale kľúčové bude, aby s ním spolupracovali členské štáty a aby mal širšiu podporu zo strany Európskej komisie. Takže toto je tiež dôležité. Tam môže byť dobrá synergia s Piotrom Serafinom. To je nový poľský člen Komisie, ktorý bude mať na starosti rozpočtové otázky. Ten rozpočet bude opäť zaujímavý z pohľadu, že sa bude tvoriť nová rozpočtová perspektíva po roku 2027, kde si myslím, že by práve otázky obrany mali mať oveľa väčší priestor ako doteraz, vrátane inovácií.
Toto majú v rukách ľudia z nášho regiónu, čo si myslím, že je dobré. Ukazuje to, kam sa EÚ posunula od toho veľkého rozšírenia pred 20 rokmi. Dnes je to aj politicky cítiť v tých nomináciách v novej Európskej komisii a to je, myslím si, dobrá správa.
Obaja sme boli v Prahe na Globsec fóre, kde Ursula von der Leyen mala svoje prvé verejné vystúpenie k týmto témam, už ako potvrdená predsedníčka Európskej komisie. Zaujalo ma, ako hovorila o tom, čo vie stredná Európa priniesť do Európy, kde by sa celá Európa mala inšpirovať. Hovorila o hospodárskom raste, ale hovorila aj o európskej obrane…
V hospodárskom raste by bolo dobré nájsť schopnosť transformovať sa. Takú, akú sme našli pred zhruba 15 až 20 rokmi v prípade strednej Európy, aj v prípade Slovenska. To je dnes výsostne dôležité, lebo ten model spred tých 20 rokov sa vyčerpáva aj u nás. Takže aj z histórie vieme čerpať a potrebujeme to dnes v strednej Európe, potrebujeme to v Nemecku, potrebujeme to širšie v európskom priestore.
Čo sa týka obrany a obranyschopnosti, tam sa mnohé veci naštartovali, aj vďaka ruskej agresii. Myslím si, že to, čo mnohí ľudia z tohto regiónu vedia priniesť je inštinkt, že v tom potrebujeme pokračovať, vydržať a zrýchliť. Lebo my sme tu prví na rane.
Ak náhodou Ukrajina bude mať väčší problém, tak je to obrovský problém pre celú Európu, ale zvlášť geopoliticky pre náš región. Myslím si, že tá akútnosť toho, aby sme sa posúvali, bude niečo, čo budeme cítiť, práve preto, že kľúčoví ľudia v budúcej Európskej komisii budú mať toto v rukách.
Poďme k tomu portfóliu, ktoré získal slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Dostal obchod, medziinštitúcionálne vzťahy a ekonomickú bezpečnosť. Ako sa na to pozeráš? Je to silné a zaujímavé portfólio, o čom to svedčí, že to dostal…
Svedčí to o mene, ktoré má a tiež o veľmi dobrom vzťahu, ktorý k Marošovi Šefčovičovi má Ursula von der Leyen. Povedal som to verejne a zopakujem to aj tu. Maroš Šefčovič sa ukázal ako veľmi lojálny a silný spolupracovník von der Leyenovej počas posledných piatich rokov.
Zároveň je veľmi lojálny voči slovenskej vláde, ktorá ho nominovala, a ktorá dnes nemá dobré meno v Bruseli ani v Štrasburgu. Tá lojalita voči Ursuly von der Leyen bola kľúčová. On je jej nomináciou minimálne z takej veľkej časti, ako je aj nomináciou slovenskej vlády. A toto mu dáva priestor a silu.
Bude reportovať priamo von der Leyenovej a ona vie, že sa na neho môže spoľahnúť, tak ako sa už vedela v ťažkých vyjednávaniach, vo vzťahoch Spojeného kráľovstva a EÚ po Brexite, ktoré mal na starosti, alebo aj pri vyjednávaní iných, povedzme, väčších dohôd so zahraničnými partnermi, ktoré sa týkali ekonomický otázok či ekonomickej spolupráce.
Čiže, je prirodzené, že dostal obchod. Plus sú tam medziinštitucionálne vzťahy. Tie by som nepodceňoval, lebo to znamená, že Maroš Šefčovič bude kľúčovou spojkou medzi Európskou komisiou a Európskym parlamentom. A bude predĺženou rukou šéfky Komisie v tej komunikácii.
Europarlament očakáva viac otvorenosti a spolupráce zo strany Komisie a vždy chce mať väčšiu kontrolu na tým, čo eurokomisia robí. Takže tu bude opäť Maroš Šefčovič prvý na rane v tej komunikácii. Nebude to teda jednoduché portfólio, ale je to vplyvné portfólio.
Myslím si, že sa tam črtá aj dobrá česko-slovenská spolupráca v Komisii, lebo Josef Sikela, ktorý je nominantom českej vlády pre medzinárodné partnerstvá, bude mať na starosti aj veľmi slušný rozpočet, aj vyjednávanie o dôležitých partnerstvách, ktoré budú podstatné pri tom, aby sme zvládli hospodársku transformáciu.
Keď sa chceme ekonomicky transformovať, potrebujeme spolupracovať s krajinami, kde sa vieme spoliehať na dodávku, napríklad, nerastných surovín. Vieme mať dlhodobé partnerstvá, ktoré nás pomôžu posilniť a ochrániť v čase, keď sa nám tu rozpadá ten globalizovaný svet na rôzne bloky a potrebujeme európsky blok posilniť nielen znútra, ale aj tými partnerstvami. Myslím si, že to môže byť zaujímavé portfólio. A je to taký paradox, že napriek tomu, že slovenská vláda dnes nemá v Bruseli dobré meno, tak slovenský nominant ho vďaka svojim vzťahom v Európskej komisii má a môže si ho obhájiť.
To, čo je najväčšou výzvou a najväčším problémom to zvládnuť, bude to „grilovanie“. Z vlastnej skúsenosti viem, že Maroš Šefčovič je na tom odborne veľmi dobre, ale ťažkosti mu robia politické otázky na telo a na tie sa musí pripraviť a nebrať ich osobne. Je to súčasťou politickej debaty v parlamente a toto pokiaľ zvládne a ukáže, že jeho lojalita je v prvom rade smerom k európskym inštitúciám, k Európskej únii a k európskej politike a nie k úletom aktuálnej vlády na Slovensku, tak si myslím, že môže presvedčiť europoslancov a europoslankyne.
Aj moja skúsenosť s Marošom je taká, že on má obrovskú absorpčnú kapacitu na fakty, dáta a odborné veci. Práve preto dokázal v uplynulých rokoch v Európskej komisii to, čo dokázal a jemu sa tie portfóliá tak prirodzene vyvíjali. Bol častokrát nasadený do akcie, s ktorou predtým nepočítal. Ja som bol v rokoch 2011 až 2015 slovenský veľvyslanec vo Veľkej Británii a spomínam si, ako som ho vtedy lanáril do Británie a on sa tomu trošku vyhýbal práve kvôli tým politickým citlivostiam pred Brexitom. Tak sa priznám, že potom som sa trošku smial, keď chytil to portfólio úplne naplno a bol to on, ktorý takpovediac vyhladzoval vzťahy Únie s Veľkou Britániou.
Ja si myslím, že tie politické otázky je to, čo ho bude zamestnávať asi v najbližších piatich rokoch. Keď sa bavíme o obchode, aj to je politická téma. Dnes keď sa bavíme o tom, či bude alebo nebude dohoda s Merkosurom. Už vyzerá na spadnutie, ale zdá sa, že kvôli postoju francúzskej vlády sa to odkladá.
Čokoľvek, čo súvisí so spoluprácou s tretími krajinami, bude politicky náročné v dnešnom medzinárodnom prostredí, ktoré nie je, česť výnimkám, veľmi priateľské. Aj vzťah s parlamentom, ten bude o politike.
Znamená to, že pokiaľ zvládne tú politickú časť a presvedčí o tom, že takto pojme svoju prácu v Európskej komisii, tak si myslím, že má šancu prejsť tým „híringom“. Napriek tomu, že nebude mať žiadnu podporu z politických frakcií, pretože naše vládne strany sú mimo politických frakcií.
Hovorili sme o skoro všetkých, tak povediac, stredoeurópskych komisároch a ich portfóliách. Nespomenuli sme Maďarsko a Slovinsko. Olivér Várhelyi bol komisárom pre rozšírenie. Slovinská nominantka Marta Kos je budúcou eurokomisárkou pre rozšírenie. Ako významné je toto portfólio a kedy sa podarí dokončiť rozširovanie EÚ, aká je tam ambícia?
Skvelá otázka. Marta Kos je nominantkou na poslednú chvíľu. Je to bývalá veľvyslankyňa Slovinska v Nemecku, kde myslím, že mala dobré meno. Sú tam rôzne otázky, ktoré sa s ňou spájajú, ktoré súvisia s jej pôsobením v súkromnej sfére, ale aj s odchodom z diplomacie. Tam bude počas vypočutia množstvu otázok a možno aj pri posudzovaní výborom pre právne záležitosti. Ona je jedno z tých mien, o ktorom sa hovorí, že môže mať ťažšiu situáciu pri tej „grilovačke“, takže uvidíme, či to ustojí.
Každopádne Slovinsko, bez ohľadu na to, bude mať nominanta alebo nominantku v Komisii, ktoré bude mať na starosti rozšírenie. Je to signál, ktorý privítali mnohí priatelia a partneri na západnom Balkáne. Tým, že vďaka ruskej agresii voči Ukrajine získali Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko kandidátsky štatút a otvorili sme prístupové rokovania s Moldavskom aj s Ukrajinou, tak na Balkáne vznikla obava, že toto portfólio dostane niekto z krajín bližšie k Ukrajine a Moldavsku. Napokon je to krajina, ktorá má veľmi blízko práve k západnému Balkánu.
Myslím si, že je to dôležité, že Ukrajina a Moldavsko dnes ťahajú tému rozšírenia. Ale keď sa pozriem realisticky, kde sa to môže dokončiť najbližšie, tak je to západný Balkán. Takže držím palce aj Komisii a aj slovinskej nominantke, aby sa v tom dokázali nájsť a pohnúť tým vecami. Rozšírenie považujem za geopolitickú nevyhnutnosť, ale samozrejme potrebujeme ho zvládnuť aj procesne. Musíme byť na to procesne pripravení, ale my nesmieme stratiť západný Balkán. Je to extrémne dôležité. Je to opäť taká malá rozbuška, pokiaľ dovolíme iným hráčom hrať tam geopoliticky prvú ligu a preto to vnímam ako dôležité portfólio. Posúva sa to z maďarských do slovinských rúk, čo si myslím, že môže byť dobrou správou pre ten región. Pozícia tejto komisárky môže byť politicky silnejšia, keďže prichádza z jednej z tých víťazných frakcií – je nominantkou liberálov.
Maďarsko v podstate dostalo portfólio, ktoré nikto veľmi nechcel. Zdravie, kde je tých kompetencií stále málo a práva zvierat. Uvidíme, ako obstojí Olivér Várhelyi pri tých vypočúvaniach. On je ďalšie meno, o ktorom sa hovorí, že môže mať ťažkosti, pretože dlhodobo nepatrí v europarlamente medzi obľúbených komisárov.
Ešte spomeniem zo strednej Európy rakúskeho nominanta Magnusa Brunnera, ktorý bude mať na starosti migráciu. Veľmi dôležitá téma. Pri nomináciách sa ukazuje, že vaša sila v tých inštitúciách naozaj závisí na tom, či ste pevne ukotvení v tých politických rodinách, či máte pevné miesto v politických frakciách v Európskom parlamente.
Maroš Šefčovič je skôr veľká výnimka. Je tam 15 rokov a dokáže to ustáť cez silu, svoje skúsenosti a aj osobné väzby. Ale naozaj, je to obrovská výnimka a jednoducho v európskej politike viete fungovať úspešne len vtedy, keď sa do európskej politiky ponoríte a ste jej aktívnou súčasťou, nie že sa voči nej vymedzujete.
Človek musí mať podporu politických frakcií na to, aby dokázal uspieť a presadiť svoje veci. Európsky parlament je taký istý ako ostatné parlamenty, jednoducho bez politickej podpory sa tie legislatívy nepresadia.
Presne tak a to si myslím, že je taký dôležitý odkaz, prečo ísť voliť v eurovoľbách. Na Slovensku sme tento rok výrazne zvýšili účasť, ale máme väčšinu poslancov, ktorí sú mimo politických frakcií, mimo toho politického prúdu, nezaradení. A ak sú zaradení, tak časť z nich je zaradená v extrémne pravicových frakciách. To vnímam ako niečo, čo je na škodu veci, že v tých stredových a stredopravých frakciách je dnes len sedem z 15 našich zástupcov a to je stále strašne málo.
Spomenuli sme strednú Európu a Balt. Čo dostala južná Európa, Taliansko a Španielsko?
Obe tieto krajiny dostali veľmi silné portfóliá. Myslím, že zaujímavá debata bude o pánovi Fittovi.
Rafealle Fitto je taliansky nominant, má mať na starosti veľké ekonomické portfólio a bude veľmi zaujímavé, ako ustojí to vypočutie, pretože je nominantom premiérky Meloniovej. Ona je súčasťou frakcie európskych konzervatívcov a reformistov, ktorí budú dôležití pri hľadaní tej dvojtretinovej podpory pre mnohých nominantov. A napriek výhradám aj voči premiérke Meloni, jej politickej strane a tej frakcii, si myslím, že pán Fitto má, pokiaľ zvládne to vypočúvanie, dobrú šancu dostať sa do Európskej komisie, pretože on sám, myslím, je menej kontroverzný ako politická strana, ktorá ho nominovala. Na druhej strane, Taliansko na čele s premiérkou Meloniovou je dnes krajina, ktorá stojí na správnej strane dejín voči ruskej agresii.
Španielska nominantka má byť jedna z kľúčových hráčok v Európskej komisii a bude mať na starosti celú tú zelenú agendu a zelenú transformáciu. Je to taká najsilnejšia socialistická nominácia Pedra Sáncheza, španielskeho premiéra. Odzrkadľuje to nielen silu Španielska, ale aj to, že je to momentálne najvýraznejšia osobnosť medzi európskymi socialistami.
Paradoxne socialistická vláda Olafa Scholza v Nemecku nominovala do pozície nemeckej členky Európskej komisie Ursulu von der Leyen, ktorá pochádza z rodiny kresťanských demokratov. Takže tá sila osobností má takisto svoje rácio pri skladaní európskych inštitúcií.
Čo sa týka španielskej nominantky je zameraná na čistú energiu a nebude sa to tam krížiť práve s tým našim problematickým energetickým portfóliom. Niektorí hovoria, že nemá úplne dobrý názor na jadrovú energetiku…
Jadrová energetika zostáva vo výsostnej právomoci členských štátov, na tom je dlhodobá zhoda. Je x členských štátov, ktoré investovali do jadra a investujú ďalej. Samozrejme, v Európskom parlamente cítiť silnú časť poslancov, ktorí proste nechcú vidieť budúcnosť v jadrovej energii, ale je tam aj veľmi silná skupina, ktorá vidí tú logiku.
Jasné, že keby sme mali iné zdroje energií a nemuseli by sme mať jadro, bolo by to asi jednoduchšie a pre všetkých aj prijateľnejšie. Ale pokiaľ ich nemáme, pokiaľ ich nemáme dostupné, pokiaľ ich nemáme udržateľné, tak si myslím, že jadro je aj pre nás veľmi dôležité.
Myslím si, že na konci dňa potrebujeme nájsť kompromis, ktorý nás posunie ďalej ako celok. Ten mix v Komisii je nastavený dobre. Vypočutia ukážu, kde sa ešte dá možno niečo posunúť, niečo zmeniť. Ale z hľadiska priorít, ktoré potrebujeme riešiť v Európskej únii, to znamená konkurencieschopnosť a obranyschopnosť, má tá Komisia na papieri má všetky predpoklady, aby nás vedela posúvať ďalej.
Čo očakávaš v najbližších mesiacoch, bude to relatívne jednoduchý proces alebo môžeme očakávať silné pnutia a to, že niektorí nominanti budú musieť byť vymenení?
Nikdy to nie je jednoduché, bude to búrlivé. Je to moment, kedy parlament, poslankyne, poslanci majú príležitosť zasvietiť. Je to o mocenskom boji. Je to aj o profesionalite. Keď sú tí ľudia pripravení, keď zvládnu tie vypočutia, keď tam tri hodiny ten človek sedí a naozaj podá výkon, ktorý je dobrý, kvalitný, tak nie je dôvod, pokiaľ tam nie je nejaký zásadný konflikt záujmov, aby ten človek neprešiel ďalej.
Ale samozrejme, že je to veľmi politické to vypočutie, pretože kľúčoví hráči sú práve predstavitelia tých politických skupín. Takže ja očakávam, že určite nejaké problémy nastanú. Uvidíme, kto podá aký výkon, kto bude mať aký deň. Naposledy traja nominanti neprešli.
Dvaja z nich neprešli cez ten právny výbor a jeden neprešiel pri tom vypočutí. Uvidíme, ako to bude teraz. Chcem podotknúť, že tým, že je krehkejšia tá demokratická väčšina, tak na konci dňa to môže byť búrlivé, ale každá z tých politických skupín si zváži, či naozaj stojí za to ísť do otvoreného súboja s nejakým kandidátom inej politickej skupiny.
Samozrejme, sa to vracia naspäť, to znamená, keď vy nechcete, aby náš kandidát prešiel, tak my budeme hľadať jedného z vašich kandidátov a budeme hľadať každú jednu príležitosť, aby sme dospeli k tomu, že aby ten alebo tá kandidátka neprešiel. Čiže toto je tá kalkulácia, ktorá pri tom vypočutí takisto prebieha. Ale myslím si, že stále najväčšie šance na odpísanie niektorého z kandidátov má výbor pre právne záležitosti, ktoré posudzuje konflikt záujmov. To súvisí s rôznymi škandálmi z minulosti, s rôznymi typmi konfliktov, či už osobných, finančných, etických.
Uvidíme v najbližších dňoch a týždňoch… Blížime sa k záveru a tak dám obligátnu otázku. Máš pre nás nejakú odporúčanú literatúru v súvislosti s témami, o ktorých sme dnes rozprávali, alebo všeobecne z oblastí medzinárodných vzťahov?
Ja si myslím, že v dnešnej takej instantnej dobe je dôležité sledovať seriózne overené správy a spravodajstvo. Čiže o to sa snažím aj ja, je niekoľko portálov, ktoré odporúčam sledovať aj vo vzťahu k európskej politike.
Politico je jedno z nich, občas je trošku bulvárne, ale v zásade všetky hlavné fakty tam sedia. Určite odporúčam sledovať portály Euractivu. Veľmi dobrý je stále The Economist, aj keď je britský časopis, tak európskej politike sa venuje veľmi dobre. No a toto leto som čítal knihu od Elizabeth Braw Goodbye Globalization: The Return of a Divided World (Zbohom globalizácia: Návrat rozdeleného sveta), ktorá je dostupná aj u nás na Slovensku.
Je to skvelá knižka o rozpade a konci globalizácie. Ukazuje veľmi plasticky, kde sme urobili sami v našom európskom a západnom svete obrovské chyby, keď sme na podnose posunuli našim partnerom, najmä v ázijskom priestore, množstvo našich patentov, intelektuálneho vlastníctva. Dnes sa to otáča proti nám.
Myslím si, že dnes potrebujeme všetci zatiahnuť za jeden povraz, aby sme v tom postglobalizovanom svete boli úspešní ako Európania, ale aj ako demokrati v tom širšom západnom zmysle. O tom bude aj budúca Európska komisia, ak má byť úspešná a Európsky parlament, ak má byť úspešným hráčom a vlastne aj budúce vlády tu u nás, v našom regióne, vrátanie tej slovenskej.
