Väčšina ukrajinskej spoločnosti nevnímala Rusko ako hrozbu aj vzhľadom na historické, rodinné, príbuzenské väzby. Až do chvíle, keď Rusko ako jeden z garantov ukrajinskej neutrality, obsadilo Krym, konštatuje Jana Kobzová poradkyňa prezidentky Zuzany Čaputovej pre zahraničnú politiku v najnovšej časti podcastu Okno do sveta. „Vtedy si uvedomili, že Rusko nemá záujem na nezávislej Ukrajine,“ pokračuje Kobzová.
Ruský režim je priateľský iba do momentu, kým Kyjev plní jeho očakávania, keď sa chce vybrať vlastnou cestou, tak je tam „hard stop„ a sa začína vojenský konflikt.
„Pri hľadaní identity a smerovania ukrajinskej spoločnosti nevedomky veľký kus práce urobil aj Vladimir Putin, pretože od rokov 2013 a 2014, kedy Rusko prvý raz napadlo Ukrajinu, tak sa úzke väzby na Rusko popretŕhali,“ konštatuje Kobzová.
Multivektorovosť nepomohla
A jednoznačne čoraz väčšia časť krajiny, obyvateľov sa vidí ako súčasť Západu, nielen v nejakých geopolitických zoskupeniach, ale hlavne hodnotami.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Miroslav Wlachovský pripomína, že v období prezidenta Leonida Kučmu presadzovala Ukrajina multivektorovú zahraničnú politiku. „Trošku mi to pripomína iných, ktorí tvrdia, že sa dá robiť politika na všetky svetové strany,“ hovorí.
Situácia na fronte sa zhoršila, hlási veliteľ ukrajinských ozbrojených síl
„Zjavne, v prípade Ukrajiny multivektorovosť nepomohla, rovnako ako nestačila tá neutralita, ktorú mali garantovanú v podstate aj Budapeštianskym memorandum, ktorú podpísalo Rusko, Spojené štáty, Veľká Británia,“ dodal Wlachovský.
Snaha o zlikvidovanie Ukrajiny
Kým na začiatku invázie podľa Wlachovského išlo možno Rusku o zmenu režimu, dnes sa snaží zlikvidovať Ukrajinu ako takú, o čom svedčia stúpajúce útoky na civilnú infraštruktúru.
Kobzová hovorí, že základné politické ciele Ruskej federácie sa nezmenili, a to ani voči Ukrajine, ani voči Strednej Európe. „Oni nemajú záujem iba o to, aby Ukrajina prestala existovať ako suverénny, demokratický, svojprávny štát, ale majú záujem aj o to, aby mali oveľa väčšie slovo v rozhodovaní v našom regióne,“ konštatuje Kobzová.
Okno do sveta: EÚ nie je ideálny projekt, ale je to stále to najlepšie, čo sa Slovensku mohlo stať (rozhovor)
Pripomína, že Kremeľ niekoľko mesiacov pred inváziou na Ukrajinu, navrhol nový typ zmluvy medzi NATO a Ruskom, čo by bolo de facto oklieštenie našej suverenity. „Toto sa nezmenilo a nezmenili sa ani ruské ciele zabrániť Ukrajine ísť tam, kam chce ona, zničiť jej možnosť suverénne sa rozhodovať a získať čo najväčšie jej územie,“ podčiarkuje Kobzová.
Samozrejme, že Kremeľ tiež musel podľa Kobzovej prehodnotiť výsledky, ktoré na Ukrajine mal, a ktoré boli pre nich prekvapujúce zlé. „Pretože oni naozaj verili tomu, že v tej Ukrajine ich ľudia budú vítať,“ dodala poradkyňa slovenskej prezidentky.
Jana Kobzová sa s Miroslavom Wlachovským v Okne do sveta rozprávajú aj o tom:
- ako sa zmenila nálada v Kyjeve po schválení ďalšieho balíka americkej pomoci
- prečo Ukrajina investuje do vlastného obranného priemyslu
- prečo by Slovensku malo záležať na osude Ukrajiny
- ako sa vyvíjala európska a svetová pomoc Kyjevu
- ako sa menili postoje európskych lídrov ku konfliktu aj k vlastnej bezpečnosti
- či sa môže menší štát brániť silnejšiemu a väčšiemu súperovi
- či hrá čas naozaj v prospech Vladimira Putina
- prečo Poľsko dáva do úzadia vzťahy v rámci V4, dáva dôraz na spoluprácu vo Weimarskej trojke s Francúzskom a Nemeckom a posilňuje vlastný obranný rozpočet
- ako Vladimir Putin zrušil víziu neutrálnych štátov medzi NATO a Ruskom
- čo by znamenalo, keby sme na východnej hranici mali nie Ukrajinu, ale Rusko