Prakticky od nového milénia sa v Európe pohybujeme akoby od krízy ku kríze. Veď len v ostatných rokoch sme tu mali finančnú krízu v podobe krachu Lehman Brothers, migračnú krízu, pandémiu COVID-19 a s napadnutím Ukrajiny Ruskom aj najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
SITA spúšťa nový video podcast s bývalým ministrom zahraničných vecí Wlachovským
Rok 1989 nám umožnil slobodne cestovať, od roku 1993 sa Slovensko zapájalo stále viac do medzinárodnej spolupráce, stali sme sa členmi OECD, Severoatlantickej aliancie, Európskej únie. Navyše sme otvorená proexportne orientovaná ekonomika. To všetko sú dôvody, prečo si potrebujeme uvedomovať a vnímať zahraničnú politiku, medzinárodnú situáciu a jej dopady na našu krajinu a naše životy. Ambíciou video podcastu Okno do sveta je priblížiť aktuálne zahraničné politické diálne z pohľadu Slovenska a jeho záujmov.
O ministrovi Davidovi Cameronovi
Prvým hosťom bol veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Slovensku Nigel Baker, s ktorým sa rozprávali aj o konflikte na Ukrajine, novom ministrovi zahraničných vecí Davidovi Cameronovi a spomenuli aj výrok „Československo je vzdialená krajina, o ktorej nič nevieme”.
„Žijeme vo svete poznačenom výraznou nestabilitou, čo si vyžaduje šikovnú, zručnú diplomaciu a veľkú skúsenosť na to, aby sme úspešne zvládli krízy a ťažkosti, ktorým čelíme. Myslím si, že premiér Rishi Sunak si povedal, že nikto sa na to nehodí viac ako David Cameron,“ zhodnotil Baker.
Prvé Cameronove kroky ako ministra zahraničných vecí viedli do Kyjeva a Odesy, na Blízky východ a tiež nasledovala rýchla pracovná cesta do Bruselu na stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO. „Takto má nastavené priority on aj premiér. S Cameronom akoby Británia získala dvoch premiérov v jednom. Bude lojálny k Sunakovi, ale Británia v ňom získa tú extra dávku premiérskych znalostí a skúseností,“ hovorí veľvyslanec.
Rusko ohrozuje mier v Európe
Británia bola jednou z prvých krajín, ktoré Ukrajine poskytli vojenskú pomoc, aby sa mohla brániť.
„Keď štát ako Rusko, čo je horšie navyše stály člen Bezpečnostnej rady OSN, sa rozhodne jednostranne, že jeho sused nemá právo byť suverénnym štátom a robiť suverénne rozhodnutia, že Rusko má právo kedykoľvek si to zmyslí zabrať územie iného štátu, tak takýto svet nemôžeme dopustiť. Takže pre nás je to vec princípu a zároveň ukážka, že Euroatlantická bezpečnosť je pre nás absolútnou prioritou a Ukrajina je súčasťou širšej euroatlantickej bezpečnosti,“ vraví v rozhovore Baker.
Rusko podľa Bakera neohrozuje inváziou len Ukrajinu, ale aj všetkých jej susedov, vrátane Slovenska, a tiež mier a v Európe.
„Nemôžeme dovoliť jednej krajine návrat do obdobia pred rokom 1945, kde rozhodovala moc a ‚appeasment‘ diktátorov a autoritárny režim to umožňoval,“ hovorí Baker s tým, že je aj to principiálny a zároveň veľmi praktický záujem Veľkej Británie.
Baker si myslí, že diktátori a autoritárske režimy častokrát vsádzajú na to, že demokracie sú slabé a nedokážu sa vzoprieť hrozbe. Podotkol, že demokraciám niekedy chvíľu trvá, kým sa zmobilizujú, čo sa môže zvonku zdať ako slabosť, ale máme slobodnú diskusiu. Je dovolené mať odlišný názor.
„Je dovolené mať odlišný názor, ľudia môžu nesúhlasiť s vládou, demokracie nejdú do vojny rýchlo a musíme brať do úvahy a presviedčať verejnú mienku. To prezident Putin robiť nemusí, pretože on diktuje verejnú mienku a všetky tieto veci treba brať do úvahy, ale zachovali sme sa veľmi jednoznačne, nielen Veľká Británia a to bolo výnimočné, tá jednota demokratického sveta, demokratickej Európy,“ hovorí.
Putin sa vo svojom presvedčení mýlil
Baker si tiež myslí, že Putin bol presvedčený, že EÚ nedokáže ostať v tomto jednotná, že NATO nebude jednotné, ale výsledkom bolo že aj dve neutrálne krajiny, Fínsko a Švédsko, považovali hrozbu za natoľko veľkú, že pre svoju ochranu a bezpečnosť považovali za potrebné vstúpiť do NATO.
„Európska únia a G7, teda aj Veľká Británia, prijali viacero sankčných balíkov voči Rusku a konštantne dodávali Ukrajine pomoc – vojenskú, diplomatickú, ekonomickú a samozrejme humanitárnu,“ pripomenul Baker a dodal, že je skvelé, že aj Slovensko v tom zohrávalo zásadnú úlohu.
Rusko však podľa Bakera nebojuje iba na fronte, ale vedie aj vojnu proti západným demokraciám, a to inými prostriedkami. Boli to aj útoky voči ruským disidentom vo Veľkej Británii a cielený útok chemickými zbraňami na Sergeja Skripaľa. Nedávno sme mohli vidieť aj iný prvok hybridnej vojny – „weaponizácia„ migrácie.
„A samozrejme vidíme hybridnú vojnu odohrávajúcu sa virtuálnymi prostriedkami, prostredníctvom dezinformačných kampaní, využívajúc najmä sociálne médiá a tzv. alternatívne mediálne platformy. Toto sme identifikovali ako vážnu hrozbu zhruba od ruskej invázie na Krym,“ povedal Baker s tým, že to však nie je žiadna novinka, pretože vládna propaganda existovala aj v minulosti. „Môžeme sa vrátiť do doby, keď Hitler využíval rádio ako komunikačný prostriedok voči Československu,“ zaspomínal.
Záplava dezinformácií
Novinkou však podľa Bakera je už spomínané využívanie sociálnych médií a doslova záplava dezinformácií v rozpore s pravdou, ktorú na nich nachádzame. „To je ruský spôsob uvažovania,“ hovorí a preto je podľa neho dôležité, aby demokracie boli dostatočne šikovné, či už na bojovom poli, pri ochrane hraníc voči migrantom, ale samozrejme aj vo virtuálnom priestore.
„Prezidentka Čaputová vravela, aby sme neboli naivní v našej reakcii voči tomu a budovali umnú obranu voči takýmto pokusom. Niekedy je ich náročné identifikovať a je ťažké sa proti nim efektívne brániť práve preto, že veríme v slobodu prejavu“, povedal Baker.
Priblížil, že v Spojenom kráľovstve usilovne pracujú v oblasti strategickej komunikácie a proti dezinformáciám. „Snažíme sa komunikovať jasné posolstvá smerom k verejnosti, a vo všeobecnosti mám pocit, že sa nám darí, ale je to neustály zápas a trvalá hrozba. A Slovensko je pod osobitým tlakom a je predmetom osobitého záujmu Ruska. Mali sme to možnosť pozorovať v uplynulých rokoch,“ uviedol.
Veľvyslanec priblížil, že tento rok podpísali deklaráciu, ktorou naštartovali Strategický dialóg so Slovenskom a na jeho nedávnom stretnutí s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Jurajom Blanárom hovorili o tom, že súčasťou balíka je aj pokračovanie angažovanosti v strategickej komunikácii.
„Poukázal som na to, že je to niečo, čomu sú vystavené všetky demokracie. Je to hrozba, ktorú musí každá demokracia riešiť. Musíme spolu komunikovať navzájom. Musíme spolu zdieľať príklady osvedčenej praxe a posilňovať sa navzájom. Pretože keď hovoríme o demokraciách, tak najslabší článok je slabinou každého. Pretože potrebujeme byť silní spoločne, silní navzájom. Takže dúfam, že to bude pokračovať. Samozrejme pracujeme s vládou. Spolupracujeme aj s inštitúciami mimo vlády, pretože toto nie je namierené len na vládu a vládne inštitúcie, ale na širokú verejnosť. Spolupracujeme teda s webovými stránkami, s inštitúciami, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku a s vládou, a veľmi dúfam, že takáto spolupráca bude pokračovať. Od Slovenska sa môžeme veľa naučiť a myslím si, že Slovensko sa môže niečo naučiť z našich skúseností s riešením týchto hrozieb za niekoľko rokov,“ uzavrel Baker.