Šieste pokračovanie video podcastu Okno do sveta nie je pohľadom do zahraničia, ale do našej vlastnej minulosti. Oknom do histórie Uhorska – štátu, ktorý formoval Slovákov a ich dejiny celé tisícročie. Hosťom je profesor Roman Holec, historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Čo sa týka Uhorska, keď sa pozrieme z okna, vidíme Slovákov, ktorí žijú na začiatku 21. storočia, ale sú to ľudia poznačení minulosťou, aj keď si to nepripúšťajú, aj keby sme chceli tomu akokoľvek vzdorovať, tú minulosť si nesieme sami v sebe, skonštatoval profesor Holec. „Je to v génoch, je to v našej mentalite, je to v našich zvykoch, v našich názoroch.“
Žalár národov
Na Uhorsko zvykneme pozerať cez národnostnú otázku, ako na žalár národov. Uhorsko ale bolo na pomery 19. storočia moderným štátom, ktorý cieľavedome budoval vlastnú ekonomiku, vlastnú politickú kultúru. Žiaden iný štát v Európe nevstupoval do života ľudí, do ekonomiky či do kultúrnych procesov tak, ako Uhorsko.
>>> Video podcast Okno do sveta
„Ten štát chcel všetko riadiť, všetko usmerňovať,“ pripomína profesor Holec. Práve tieto vzorce správy štátu mali podľa neho vplyv na to, ako sme vnímali autokratické režimy, ktorých sme boli súčasťou a dodnes máme pocit, že silný vládca, ktorý dokáže urobiť mnohé veci za nás, je jedna z najlepších vecí, ktoré nás mohli postretnúť.
Československo a liberálne hodnoty
Naopak naše vymedzovanie sa Uhorsku, voči Maďarom, bolo aj vymedzovaním sa voči liberálnym hodnotám, ktoré hlásala uhorská politika. Hodnoty ako náboženstvo, konzervativizmus, tradicionalizmus, to isté uzavretie sa do seba, takže to je tiež pozostatok z Uhorska.
Okno do sveta: To, čo sa spustilo, sa dá šmahom ruky zastaviť. Kľúče od miešačky má premiér Fico (video)
To, že máme aj ľudí, ktorí vidia v liberálnych hodnotách niečo pozitívne a najviac hodné pre tento región alebo pre tento štát, je potom už československým dedičstvom, lebo to Československo bolo postavené na liberálnych hodnotách a na rozdiel od Uhorska sa ich snažilo dôsledne dodržiavať vo všetkých sférach, nie len v ekonomike.
Vytláčanie sa z vlastných dejín
Profesor Holec konštatuje aj to, že našim problémom je, že v rámci vymedzovania sa voči predchádzajúcemu štátu, ktorý si démonizujeme, sa sami aktívne a dobrovoľne vytláčame z vlastných dejín.
Dištancujeme sa od panovníkov, šľachty a všetkých tých procesov, ktoré boli aj našimi historickými procesmi, ktoré sa odohrávali na tomto území, a ktorého súčasťou boli ľudia spojení s týmto územím. Takto vytesňujeme to habsburské, to uhorské aj to československé.
„A keď dospejeme do stavu, že sme bez histórie, tak si buď vymýšľame, konštruujeme vlastné dejiny alebo upadáme do komplexov a depresií,“ konštatuje profesor Holec.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- kedy a za akých podmienok sa v multietnickom Uhorsku presadila asimilačná politika
- aké boli vzťahy medzi Budapešťou a Viedňou
- akú úlohu zohrávali slovenské emancipačné vzťahy v rakúskej politike voči Maďarom
- či je naviazanosť na Rusko tiež dedičstvom udalostí na konci 19. storočia
- akým spôsobom sa vyvíjala uhorská ekonomika, aké boli jej zásadné reformy a ako z nich dodnes čerpáme
- čo znamená Trianon pre Maďarov, a čo znamená pre Slovákov
- či vieme nájsť pozitívny odkaz rakúsko-uhorskej monarchie
