BRATISLAVA 14. marca (WebNoviny.sk) – Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová v stredu popoludní predloží plénu NR SR mimoriadnu správu, v ktorej upozorňuje na závažné porušenie základných práv v reštitučných konaniach. Svoje zistenia predniesla v stredu aj na zasadnutí Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý návrh o prerokovaní mimoriadnej správy schválil.
Mimoriadna správa sa opera o zistenia predchádzajúcej verejnej ochrankyne práv a o prieskum. Patakyová podľa prieskumv realizovaných v rokoch 2015 a 2017 zistila, že v reštitučných konaniach je porušované základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
,,Pre doterajšiu dĺžku konaní, ktoré od roku 1992 trvajú 25 rokov, pre počet nevybavených reštitučných nárokov, ktorých je 9 188 a odhadovanú možnú dĺžku reštitučných konaní približne ďalších 40 rokov, považujem za povinnosť túto mimoriadnu správu predniesť,“ vyhlásila ombudsmanka na výbore NR SR.
Za prieťahmi sú viaceré dôvody
Celkový počet nevybavených reštitučných nárokov, podľa toho čo sa uvádza v mimoriadnej správe, nie je reálny počet, pretože často ide o pozemkové spoločenstvá, ktoré združujú aj stovky členov a viacerých dedičov po pôvodných žiadateľoch, konečný počet osôb je oveľa vyšší.
Patakyová vysvetlila, že o vrátenie pozemkov v reštitučných konaniach žiadajú najmä ľudia, ktorí sú už prevažne v dôchodkovom veku a preto podľa nej sa opodstatnene obávajú, či sa ukončenia konania vôbec dožijú.
Podľa prieskumov ombudsmanky stoja za prieťahmi viaceré dôvody. Jedným z nich je zložitosť veci, keďže ide o nápravu krívd z minulosti. Je náročné vypátrať a zabezpečiť doklady, ktoré preukazujú spôsob straty vlastníckeho práva. Kľúčovým dôvodom sú v prípade niektorých úradov personálne kapacity a dĺžku konaní predlžuje aj vyššia fluktuácia z dôvodu slabého mzdového ohodnotenia či náročnosti reštitučnej agendy.
Rokovanie vlády bolo podľa ministrov vecné, Kaliňák sa na konci poďakoval za spoluprácu
Ako sa uvádza v správe, ministerstvo vnútra nereagovalo dostatočne v posledných rokoch na upozornenia úradov, ktoré žiadali o personálne posilnenie.
„Ak štát v roku 1991 a v roku 2003 pristúpil k tomu, že sa rozhodol odstrániť aspoň niektoré majetkové krivdy a to formou reštitúcií, štát je zodpovedný, aby vytvoril nadväzujúcu inštitucionálnu zábezpeku, aby tie konania prebiehali a nároky oprávnených osôb neboli takpovediac iluzórne,“ podotkla Patakyová.
Najrýchlejšie ukončenie reštitučných opatrení
Ombudsmanka na výbore navrhla prijať niekoľko opatrení, ktoré by pomohli čo najrýchlejšiemu ukončeniu reštitučných konaní. Podľa nej je dôležité zamerať sa na personálny audit vyťaženosti úradov a ich následné posilnenie. Takisto upozorňuje na potrebu zabezpečenia expertov s právnickým vzdelaním a kontinuálneho prehlbovania kvalifikácie zamestnancov úradov.
,,Odporúčam, aby sa pri schvaľovaní rozpočtu zohľadnilo zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov na činnosť a fungovanie dotknutých orgánov verejnej správy, ktorí pracujú s touto agendou“, dodala verejná ochrankyňa práv. Zároveň navrhuje vyčleniť na niektorých úradoch na riešenie reštitučnej agendy zamestnanca alebo zamestnancov, ktorí sa budú výlučne venovať iba tejto agende.