BRATISLAVA 18. mája (WebNoviny.sk) – Odmeňovanie súdnych exekútorov sa nezmení. Parlament v stredu neschválil novelu zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorou zmenu odmeňovania súdnych exekútorov neúspešne navrhovali poslanci za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti-NOVA (OĽaNO-NOVA).
Hlavným účelom právnej úpravy opozičných zákonodarcov bolo zaviesť pravidlo, podľa ktorého odmena súdneho exekútora nesmie presiahnuť výšku pohľadávky bez príslušenstva. Návrh preto ustanovoval základ pre určenie odmeny, ako aj jej výšku, pričom sa stanovovala minimálna a maximálna výška možnej odmeny za výkon exekučnej činnosti.
Poslanci môžu zostať starostami a županmi, rozhodla NR SR
Odmena by nesmela presiahnuť pohľadávku
Odmena súdneho exekútora mala po novom predstavovať 20 percent zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura, zároveň by nesmela presiahnuť výšku pohľadávky bez príslušenstva. Podľa terajšej vyhlášky ministerstva spravodlivosti je odmena súdneho exekútora 20 percent zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Slovenská komora exekútorov (SKE) opozičný návrh označila za politický populizmus, ktorý by znamenal zánik množstva exekútorských úradov. „Pravidlo, aby takzvaná odmena súdneho exekútora nemohla presiahnuť výšku pohľadávky bez príslušenstva, určite dobre znie ušiam neinformovaných voličov. Treba si však uvedomiť, že súdny exekútor nedostáva od štátu žiadny plat, z ekonomického pohľadu je de facto súkromným podnikateľom a jeho takzvaná odmena slúži na financovanie chodu celého exekútorského úradu,“ povedal prezident SKE Miroslav Paller.
Zo zákonom určenej odmeny musí exekútor podľa jeho slov uhradiť mzdy, odvody a povinné poistenie zamestnancov, nájomné na priestory, kancelárske či telekomunikačné výdavky i čiastky na povinné dlhoročné archivovanie.
Sociálny fond zostáva povinný
Parlament neschválil ani novelu zákona o sociálnom fonde. Poslanci za SaS právnou normou neúspešne chceli zdobrovoľniť sociálny fond, ktorý je v súčasnosti povinný tvoriť každý zamestnávateľ. Za prácu má zamestnanec podľa liberálov dostať mzdu a môže si s ňou voľne nakladať. Nie je úlohou štátu ani zamestnávateľa, aby v tomto smere akékoľvek prostriedky prerozdeľoval, ani usmerňoval použitie peňazí na to, čo je podľa jeho názoru pre zamestnanca prospešnejšie, tvrdili predkladatelia.
Národná rada zamietla aj novelu zákona o BOZP, ktorou chceli poslanci za SaS zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie pracovnú zdravotnú službu navrhovali zachovať.