Politické strany opozície spustili politickú hru s neistým výsledkom. Chcú iniciovať vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Nie je však zrejmé, či by sa po roku od volieb sformovala iná funkčná vláda a či by sa opozícia dostala k moci.
Ešte predtým by muselo na referendum prísť dostatok voličov, aby mohlo byť platné. Podmienkou je, aby sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
V praxi to znamená, že by sa referenda muselo zúčastniť viac ako 2,2 milióna ľudí a z nich by väčšina musela povedať áno novým voľbám.
Pellegriniho Hlas chce predčasné voľby už na budúci rok, anketou si robí prieskum medzi ľuďmi
Ponuka je ako pred voľbami
Podľa sociológa Pavla Haulíka sa dá len hádať, či by na referendum prišlo dosť voličov. Zdá sa mu to ale málo pravdepodobné.
„Nevieme, aká časť verejnosti je orientovaná protestným smerom a aká časť je orientovaná pochopením pre kroky, ktoré vláda robí. Len zo sociálnych sietí a aktivít typu 17. november sa to nedá presne odhadnúť,“ povedal portálu SITA.sk a doplnil, že chýbajú kvalitné reprezentatívne dáta.
Haulík si položil otázku, aká by bola vládna alternatíva po predčasných voľbách. Myslí si, že ponuka je skoro rovnaká ako pred februárovými voľbami.
Podľa neho primárnym cieľom nie sú predčasné voľby, ale mobilizácia voličov, ktorí nie sú skalnými prívržencami niektorej z koaličných strán.
Matovič bude anketu Hlasu o predčasných voľbách akceptovať len, ak sa do nej zapojí aspoň 1,5 milióna ľudí
O predčasnom konci vlády hovorí opozičný Smer-SD, ktorého preferencie padli pod desať percent. Rovnako aj odídenci zo Smeru-SD, ktorí založili stranu Hlas-SD. Tá spustila na internete anketu, v ktorej sa ľudí pýta, či súhlasia, aby poslanci schválili návrh ústavného zákona, ktorým sa skráti volebné obdobie parlamentu a vyhlásia sa predčasné parlamentné voľby v roku 2021.
V januári chce prísť Hlas-SD s návrhom ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Ak ho parlament neschváli, čo sa dá očakávať, lebo vládne strany majú v parlamente 95 hlasov zo 150, tak strana bude zbierať podpisy na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Potrebných je aspoň 350-tisíc podpisov občanov pod petíciu.
Motiváciou má byť Matovič
Prečo Hlas-SD nezbiera rovno podpisy na vyhlásenie referenda? Poslanec Erik Tomáš (Hlas-SD) Webnovinám povedal, že nechcú z referenda robiť nástroj na jedno použitie a najskôr si chceli otestovať vôľu ľudí ísť do všeľudového hlasovania.
Tomáš tvrdí, že ľudia budú mať záujem o referendum. „Najväčšou motiváciou pre ľudí je Igor Matovič a jeho neschopné a direktívne vládnutie. Vytvára sa veľká skupina ľudí, ktorí sú už zúfalí z chaosu v riadení a v nezvládaní pandemickej situácie a preto si myslím, že volanie po novej vláde je stále silnejšie,“ mieni poslanec.
Podľa Tomáša by referendum nebolo len o nezvládnutí pandémie, ale aj o rušení sociálnych opatrení a predvolebných sľubov Igora Matoviča (OĽaNO) a Borisa Kollára (Sme rodina). Či už ide o trinásty dôchodok, minimálnu mzdu alebo obedy zadarmo.
„Takisto aj o mnoho politických nominácií na kľúčových štátnych pozíciách, čo bolo v absolútnom rozpore s filozofiou koalície neobsadzovať dôležité posty tzv. našimi ľuďmi,“ uviedol Tomáš. Ako príklad spomenul obsadzovanie vedúcich postov v niektorých nemocniciach „neschopnými“ manažérmi.
Právne spory o skrátení volebného obdobia
V histórii Slovenska bolo úspešné len referendum o vstupe do Európskej únie. V roku 2000 a 2004 sa ľudia nevyslovili v referendách za predčasné voľby. Boli neplatné pre nízku účasť.
Ak by aj budúce referendum bolo platné, je možné očakávať viaceré právne spory. Trebárs, či by mali poslanci rešpektovať výsledok referenda a skrátiť si štvorročné funkčné obdobie. Podľa ústavy zákonodarci vykonávajú svoj mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave povedal Webnovinám, že „platné referendum zaväzuje, ak neurobíte chybu pri formulácii otázky“. Podľa neho poslancom sa nedá prikázať, ako majú hlasovať, ale to neznamená, že referendum je na Slovensku iba drahým prieskumom verejnej mienky.
