• SITA
  • štvrtok 5. december 2019
  • Správy
  • vEnergetike
  • voFinanciách
  • vZdravotníctve
  • NášVidiek
  • NašaDoprava
  • Horoskopy
  • Recepty
  • Živnosť
  • Bývanie
Zdieľať na Facebooku Odoslať článok emailom
Webnoviny
Logo Webnoviny Naj Časová Os
MENU
Webnoviny
MENU
Titulka
Správy
Správy zo sveta Správy zo Slovenska Politika zo Slovenska Politika zo sveta Filantropia Školstvo Vidiek
Ekonomika
Ekonomika zo Slovenska Ekonomika zo Sveta Pôžičky Energetika Financie Zdravotníctvo Doprava
Šport
Futbal Hokej Tenis Cestna cyklistika Motošport
Iné
Kultúra Zaujímavosti Zdravie
Časová os
Horoskop
Komix
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa Vám nemusí zobraziť správne. Odporúčame stiahnuť nový prehliadač tu.

Anton Hrnko

Zobraziť viac

Fotogaléria: Anton Hrnko

Viac
Jaroslav Paška, Andrej Danko, Eva Smolíková, Anton Hrnko
PREZIDENTKA: Spomienka na vojnových veteránov
32 fotiek v galérií
PREZIDENTKA: Spomienka na vojnových veteránov
32 fotiek v galérií
Snem Slovenskej národnej strany

Statusy na Facebooku

Viac

Anton Hrnko ( facebook)

16.11.

DOHODA O NEÚTOČENÍ ALEBO DOHODA PROTI PRAVDE?

Dnešná úsmevná opozícia, ktorá ma na čele daňového podvodníka, propagátora drog, synáčika mečiarovského privatizéra a kresťana, ktorý nevie ani jedno Božie prikázanie, sa dohodla, že nebudú na seba útočiť! Pripojiť sa chce aj niekdajší šéf OLO, ktorého svokor dostal 11 natvrdo, a on sám je jediný slovenský politik, ktorý dokázateľne rokoval s M. Kočnerom o politických otázkach a korupcii poslancov. Človek len rozmýšľa, o čom to "neútočenie" je. Pravdepodobne o "slušnosti". Veď každý z nich má za sebou slušnú zbierku podlostí proti občanom Slovenskej republiky, ktoré, keby na seba vyťahovali, určite by žiadnemu z nich neboli príjemné!

Asi najväčším "slušným" podnikom, ktorý bol predstavený slovenskej verejnosti, je nekonečne dlhý program koalície PS/Spolu. Drogový díler, mečiarovský privatizér a určite aj blízky spolupracovník jedného z najväčších goriliakov Malchárka sa neuveriteľným spôsobom snažia predstaviť niečo, v čom sa pravdepodobne ani oni nevyznajú, nieto ešte, aby sa v tom vedel orientovať občan zarábajúci si svojimi rukami alebo hlavou na každodenné živobytie. Ale stará poučka hovorí, že nikto nemôže toľko splniť, koľko PS/Spolu môže sľúbiť Neoprávnený vlastník pozemku pod Tatrami a majiteľ úžerníckych firiem, ten radšej ani nič nesľubuje, len trčí niekde ako voš pod chrastou a do prednej línie posiela bábkoherečku, ktorá síce vie presvedčivo hovoriť, ale len vtedy, keď ide o druhých. Keď sa to týka jej alebo jej bossa, tak zrázu začne habkať a maňušky jej vypadávajú z ruky. Nuž, ale čo. Mať dlhý program alebo žiadny je to isté! Lebo nakoniec, keď budete žiadať niečo naplniť, čo sľúbili, odpovedia jednoducho: Veď viete, je ťažko robiť dve veci naraz. Aj sľúbiť, aj splniť!

Slovenskí občania by si už konečne mohli uvedomiť, že žiaden Nevedkov zázračný prútik neexistuje! Politikov by mali hodnotiť najmä podľa toho, čo urobili, a nie podľa toho, čo sľubujú spraviť. Najmä, keď to sľubujú také "morálne" a "poctivé" autority, ktoré musia podpisovať pakty proti pravde, aby si aspoň vzájomne nevyčítali, čo o nich všetci zasvätení vedia, len "demokratická" vraj "mainstreamová" to akosi nechce zverejňovať.

Zobraziť celé...

Anton Hrnko ( facebook)

13.11.

DNES VYCHÁDZAJÚ TURČIANSKE ZVESTI, KTORÝM SOM POSKYTOL ROZHOVOR O ROKU 1989

Rozhovor s Antonom Hrnkom o novembri 1989

Red.: Pán Hrnko, zanedlho si pripomenieme 17. november 1989 ako rok zmeny predchádzajúceho režimu za ten dnešný, ktorý by niektorí chceli mať demokratickým bez akéhokoľvek prívlastku, iní by ho radi videli ako liberálnu demokraciu. Ako si spomínate na tie roky?

V svojom živote som zažil dva výrazné zlomy, ktoré určili náš život na ďalšie desaťročia a svojím spôsobom nás formujú dodnes. Boli to uchvacujúce zážitky, keď ľudia cítili, že môžu niečo zmeniť, niečo ovplyvniť, na niečom sa podieľať. Ale napriek tomu to boli dva úplne rozdielne zážitky. Kým v roku 1968 vyrážala z ľudí nesmierna radosť a dôvera v očakávanú zmenu, roku 1989 som cítil omnoho viac opatrnosti, odcudzenia od verejných vecí a veľmi malou angažovanosťou najmä inteligencie a intelektuálov. Do popredia sa skôr drali ľudia, ktorí zacítili pach majetku, osobného prospechu, resp. ľudia, ktorí boli už vopred vybraní za budúcich vodcov národa. Keďže som postihol tieto trendy, začal som sa aj ja intenzívne zapájať do politického života s ideou zabezpečiť pre Slovensko a jeho obyvateľov lepšiu budúcnosť, väčšiu národnú suverenitu a návrat slovenských tradičných hodnôt.

Tí noví, ktorí sa objavili na tribúnach, to možno mysleli úprimne, ale o slovenských problémoch, o slovenskej histórii o slovenských národných snahách v minulosti nevedeli fakticky nič (podobne ako dnes). Takže rýchlo podliehali tlakom z Prahy a prispôsobovali sa ich záujmov. Bod zlomu, kedy som im prestal veriť, bola voľba prezidenta federálnej republiky. Som presvedčený, že nikto – či už na pravej alebo ľavej strane Moravy nepochyboval, že novým prezidentom bude A. Dubček. Režiséri udalosti však mali iný zámer a začali Dubčeka všeobecne ohovárať. Údajne bol neschopný na takýto úrad, vraj sa podieľal na likvidácii demokratizačného procesu v ČSR atď., atď.

Zvolenie V. Havla za prezidenta a spôsob, ako sa to stalo, bol zdvihnutý varovný prst, ktorý každému politicky rozmýšľajúcemu človeku nemohol zostať nepovšimnutým. Bolo zvykom, že novozvolený prezident republiky svoju prvú návštevu venoval hlavnému mestu Slovenska. V. Havel to úplne odignoroval. Jeho prvá cesta viedla do Nemecka, potom do Ostravy a až tretia prišla na rad Bratislava. Posolstvo tohto konania bolo zrejmé a mohol ho nevidieť iba slepý: Bratislava nie je hlavné mesto jedného z konštitučných národov, ale len jedno z provinčných miest Česko-Slovenska. Myslím si, že som si toto posolstvo dobre prečítal, lebo jeho ďalšia rola v slovensko-českých vzťahov bola čistá katastrofa. Bola to práve jeho politika, ktorá medzi Slovákmi zanechala horkastú príchuť, takže sa nepokladali za potrebné s osudom spoločného štátu nejak špeciálne zapodievať.

Red.: Ak by ste porovnávali „výdobytky“ novembra 1989 s predchádzajúcim obdobím, ako by ste ich zhodnotili?

To sa nedá jednoznačne povedať, či bolo lepšie vtedy alebo dnes. Čo sa týka sociálnych rozdielov, tak tie síce boli, ale neboli také markantné. Bežný človek si v 80. rokoch mohol dovoliť lacné bývanie, lacnú stravu, takmer každý podnik mal svoje rekreačné zariadenia, kde sa mohli zamestnanci a ich rodiny za lacný peniaz zrekreovať. Všeobecne ľudia nepociťovali, pokiaľ nekládli režimu odpor, nejaký diskomfort. Každý vedel, kde sú hranice a čo si môže dovoliť. Problém bol najmä v politických právach a v reštrikciách pri cestovaní. Ale aj to sa už postupne odbúravalo a v auguste 1989 už bol pripravený zákon, ktorý by liberalizoval cestovanie do zahraničia. A čo sa týka štúdia v zahraničí? Tiež trochu pritiahnuté za vlasy. Však mnohí aktéri zmeny roku 1989 boli vyslaní režimom za peniaze daňových poplatníkov na štúdia do zahraničia.

REd.: Tak, v čom vidíte pozitíva zmien z prelomu rokov 1989/1990?

O tom by sa dalo veľa diskutovať. Samozrejme, došlo k všeobecnej demokratizácii pomerov, ale v posledných rokoch sa nestačíme čudovať, čo sa to na nás valí! Vraj to je liberálna demokracia! Mne sa však vidí zásadný rozdiel medzi demokraciou bez prívlastku a liberálnou demokraciou. Tá prvá je charakterizovaná Voltairovským výrokom, že „môžeš hovoriť, čo chceš. A aj keď s tým nebudem súhlasiť, urobím všetko preto, aby si ho mohol slobodne šíriť“. Tá liberálna demokracia má inú paradigmu: „Môžeš slobodne sa stotožniť s mojím názorom, ale keď to neurobíš a ja mám moc, tak ti je beda!“ To, do akej obludnosti sa dnes dostali niektoré média , sa dá zrovnať len s 50. rokmi minulého storočia. Aj vtedy novinári a pseudoumelci na politický pokyn očierňovali ľudí, vynášali ešte pred súdom nad nimi rozsudky, zvolávali mítingy na podporu „najprísnejšieho“ potrestania zradcov a agentov imperializmu. To, že sa dnes už nestavajú šibenice, nie je až tak podstatné. Občianska poprava je niekedy horšia ako tá skutočná.

Ale predsa, nemožno byť negativistický. Toto sú všetko detské nemoci zmeny, avšak viac ľudskosti a pochopenia toho druhého by nám nezaškodilo. Netreba však zabúdať, že zmeny z novembra 1989 rozhodujúcim spôsobom otvorili cestu slovenskému národu k štátnej samostatnosti. Myšlienka samostatného slovenského štátu, založeného na demokratických základoch, sa dekriminalizovala a postupne sa stala hlavnou ideou zmeny. To, že máme dnes samostatnú, suverénnu Slovenskú republiku, je výsledkom tzv. nežnej revolúcie, ktorá bola pre niekoho prinežnou a pre niekoho prikrutou. Ale také sú už ľudské dejiny, lebo ich neprogramujú počítače a ani počítače ich neriadia. Sú vždy len výsledkom ľudského konania.

Zobraziť celé...

Anton Hrnko ( facebook)

4.11.

HARABÍN,
AKO UŽ ZISTILA AGENTÚRA, OPÄŤ KLAME. TENTOKRÁT Z NEZNALOSTI VECI

Ako zistili už agentúry na prieskum verejnej mienky, najviac lži vo svojich vyjadreniach prezentuje sud-ca naj-vyš-šie-ho sú-du Štefan Harabín.

Hovoriť nepravdy je zlé, ale hovoriť nepravdy z neznalosti veci, je ešte horšie, lebo človek ani nevie, že klame! To je aj prípad nášho Šte-fa-na.

Posledne sa obul do etnického symbolu, ktorý používa SNS na svojich bilbordoch. Vraj Morava nie je Orava a že vraj SNS používa na svojich bilbordoch moravské etnické vzory.

Pán sudca najvyššieho súdu, ktorý totálne zlyhal pre svoje ego v prezidentských voľbách a zabezpečil, že dnes máme v prezidentskom paláci niekoho, kto o Slovensku vie menej ako vzdelaný Zulukafer, sa zas blysol svojou nevedomosťou!

Predovšetkým tzv. moravský vzor je slovenským vzorom z Moravského Slovenska a zo západného Slovenska približne po Nitru. Veľmi zaujímavo ho opísal nemecký archeológ L. Zotz, ktorý okrem iného našiel aj moraviansku Venušu a držal ju až do začiatku 60. rokov minulého storočia. Počas svojich archeologických výskumov na okolí Piešťan popísal aj prastaré vzory malieb v dedinských chalupách, ktoré boli typické pre Slovákov od Brna až po Nitru. Podľa jeho názoru sa v nich odrážala prastará ikonografia z indoeurópskych čias, ktorá na ostatných územiach Európy už zanikla.

To, že sa táto maľba dodnes zachovala na Moravskom Slovensku (novodobý názov Slovácko) súvisí s tým, že v rámci Česka bolo Moravské Slovensko absolútnou perifériou a preto sa tam zachovali aj určité etnografické prvky, ktoré na západnom Slovensku ako najdôležitejšiemu centru Slovenska vrámci modernizácie behom 60. rokov minulého storočia nenávratne zanikli.

Milý Štefan, ako človek, ktorému si toho naklamal až-až, venuj sa svojím roz-sud-kom, a nechoď v korčuliach na lad ako tá povestná koza, lebo tam vypadáš trápne.

Zobraziť celé...

Anton Hrnko ( facebook)

30.10.

30. OKTÓBER

Dnes si pripomíname jeden z troch najvýznamnejších dní slovenského národa v 20. storočí. Popri 1. januári 1993, keď sa Slovenská republika stala suverénnym a nezávislým štátom, a popri 6. októbri 1938, keď za všeobecného uznania susedov i mocností sa vytvorila prvýkrát v histórii slovenská štátnosť v podobe autonómie Slovenskej krajiny, bol 30. október 1918 mimoriadne dôležitým dátumom.

Treba si uvedomiť, že 28. októbra 1918 čudným dokumentom pražského Národného výboru sa len "československý štát stal skutočnosťou". Na Slovensku o tom nikto nemal vedomosť a nikto nebol splnomocnený takéto vyhlásenie v mene slovenského národa podpísať. Ani V. Šrobár nie. Keď dnes skalní čechoslovakisti tvrdia, že 28. október 1918 bol naplnením diela M. R. Štefánika, tak bohapusto klamú. Štefánik nechcel čechoslovakistickú republiku ako obnovený český štát, ku ktorému bolo pripojené "nehistorické" Slovensko. Štefánik chcel spoločný domov pre Slovákov a Čechov v spoločnom štáte. Je známe, že sa ostro ohradil proti Masarykovej Washingtonskej deklarácii z 19. októbra 1918, pod ktorú ju bez jeho súhlasu Masaryk podpísal. Štefánik aj pochopil, že s ním v povojnovom štáte nepočítajú, keď ho vymenovali za ministra vojny, hoci vo vláde sedel minister národnej obrany V. Klofáč! S kým by chcel nový štát viesť vojny, všakže!

30. október 1918 bol mimoriadne dôležitý pre Slovensko z viacerých dôvodov. Predovšetkým to bol samostatný, nikým neovplyvnený a rozhodný krok, prijatie Deklarácie slovenského národa, ktorú napriek odkazom z Prahy, aby Slováci nič neprijímali, žiaden dokument, deklaranti ako legitímni zástupcovia slovenského národa prijali. V ňom jasne povedali, čo Slováci chcú a ako si predstavujú svoju budúcnosť ("v rodine samostatných európskych národov").

Predovšetkým povedali, že Uhorské kráľovstvo sa spreneverilo svojmu stáročnému odkazu a svojou násilnou asimilačnou politikou stratilo právo rozhodovať o Slovákoch a ich území. Určite to pre mnohých nebolo ľahké, však Slováci strávili v uhorskom štáte takmer tisíc rokov. Ako hovoril J. B. Magin, "za tento štát spolu pracovali a spolu mreli." Ale rozhodli sa, čo bolo kľúčovým významom Deklarácie slovenského národa.

Ďalej sa v deklarácii prihlásili k spoločnému česko-slovenskému, nie československému štátu. To, že i na základe 28. októbra 1918 takýto štát nevznikol, vyplývalo z politiky, ktorá so Slovákmi ako samostatným národom nepočítala rovnako ako myšlienka "jednotného uhorského (maďarského) štátu". To, že ani jedna koncepcia neuspela, je už iná otázka, na ktorej bratia Česi majú len pramálo zásluh až na to, že neboli tak agresívni. ako uhorské vlády po vyrovnaní.

Teda, ak sa vrátime späť k otázke, ktorý deň v súvislosti s rozpadom Rakúsko-Uhorska by mal byť naším štátnym sviatkom (ak by taká vôľa bola), tak je to jednoznačne 30. október. Ináč to isté platí aj o 17. novembri, keďže nech sa na mňa čechoslovakisti nehnevajú, študentské demonštrácie začali na Slovensku 16. novembra 1989.

Zobraziť celé...

Anton Hrnko ( facebook)

29.10.

RADA PREZIDENTKE ČAPUTOVEJ

Včera sme boli svedkami okázalého slávenia českého štátneho sviatku, vyhlásenia "československého" štátu pani prezidentkou Časputovou. Neprekážalo mi, že to slávila. Veď každý niečomu verí a ona zjavne neverí slovenskému národu a štátu, ktorému je prezidentkou.

V jej vyjadreniach však bolo cítiť, že dejiny nášho národa sú pre ňu španielskou dedinou a jej poradcovia ani nevedia, čo slávia. Tak aj vyznelo jej vyznanie, že si myslí, "že vznik Československej republiky by mal byť sviatkom aj na Slovensku."

Predovšetkým, pani prezidentka, 28. 10. 1918, žiadna "Československá republika" nevznikla. To len pražský Národný výbor vo svojom veľmi čudnom vyhlásení konštatoval, že "československý štát sa stal skutočnosťou" a z tohto zaujímavého konštatovania hneď odvodil existenciu "československého národa". To, že Slováci spolu s Čech i bojovali za vytvorenia česko-slovenského štátu, akosi pražský Národný výbor nezaujímalo. To, že to podpísal Živnobankou platený agent vplyvu V. Šrobár, nemá žiadnu relevanciu pre Slovensko, pretože od legitímnych orgánov slovenského národa (SNR a SNS) bol upozornený, že sa nemá k ničomu zaväzovať.

Skutočný vznik česko-slovenského štátu bol zavŕšený až 30. októbra 1918, keď sa k nemu prihlásili legitímny zástupcovia slovenského národa v Deklarácii slovenského národa. To by mal byť skutočný štátny sviatok pre Slovensko. Nie vyhlásenie z Prahy, ktoré bolo pošliapaním všetkých slovensko-českých programových dokumentov (Clevelandskej dohody, Kyjevského protokolu i Pttsburskej dohody). Vo všetkých týchto dokumentoch sa hovorilo o prihlásení sa k spoločnému česko-slovenskému štátu a rovnako o česko-slovenskom štáte sa hovorí v Deklarácii slovenského národa. o Tom, že Česko-Slovensko vzniklo ako spoločný štát svedčí aj preambula tzv. Malej Saintgermainskej dohody z 11. septembra 1919, kde sa hovorí, že nový česko-slovenský štát vznikol z národa Čiech, Moravy a Sliezska a z národa Slovenska. Preto je vo všetkých mierových zmluvách písané Česko-Slovensko a nie Československo. Sme asi jediný národ na svete, ktorý si nechá zo svojho národného mena alebo mena svojej krajiny urobiť gramatickú koncovku iného národného mena.

Z tohto pohľadu (a tak sa to dnes aj v Česku oslavuje) 28. 10. 1918 nevznikol nový štát Čechov a Slovákov, ale bola obnovená česká štátnosť po 300 rokoch habsburskej nadvlády. Preto sa aj hovorilo o historických krajinách a Slovensku ako pripojenej krajiny bez histórie!

Pani prezidentka, očakávam od Vás, že si rovnako ako včera obnovenie českého štátu pripomeniete zajtra odvážnych deklarantov, ktorí obkľúčení maďarským vojskom v dvorane Tatrabanky vyhlásili Deklaráciu slovenského národa v dobrej viere, že podporujú vznik česko-slovenského štátu, nie českého štátu rozšíreného o Slovensko. Inak v mojich očiach, a som presvedčený, že aj v očiach väčšiny príslušníkov slovenského národa, budete vyzerať ako niekto, kto si nevie uctiť zásluhy svojich predkov.

Zobraziť celé...

Najčítanejšie

24h48h72h168h

Expremiér Fico je trestne stíhaný pre video o kotlebovcovi Mazurekovi

Potvrdené! Slovenské domácnosti si priplatia za elektrinu, plyn, teplo aj vodné a stočné

Do Súdnej rady chce ísť sudkyňa, ktorá za socializmu posielala ľudí do väzenia

Primátor Vallo zarobí 6048 eur, jeho plat sa stal terčom kritiky na sociálnych sieťach

Foto: Podgurážený mladík spôsobil nehodu, vodička Opla nedokázala zrážke zabrániť

Paulína Fialková sa zranila počas tréningu, na ďalšie preteky v Östersunde už nenastúpi

Kontrola podguráženého šoféra v Pezinku priviedla policajtov k nálezu mŕtvej ženy

Fico dostal vlastnou lopatou po hlave, tvrdí Kollár a podľa Matoviča cielil na voličov Kotlebu

Ste dlžníkom v bytovom dome? Zverejňovanie údajov o vás bude jednoduchšie a prehľadnejšie

Platy Slovákov stúpli a v priemere zarobia mesačne 1068 eur, medzi krajmi vedie Bratislavský

Rôzne

Bezplatné novinky z Webnoviny.sk

Súhlasím s podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

  • Námety na reportáž
  • Inzercia na iSITA
  • Kontakt
  • Odber spravodajstva
  • Odhlásenie z notifikácií
  • Mapa stránok
  • Podmienky používania
  • Ochrana osobných údajov
SITA

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.