V Trnave si na Veľký piatok veriaci pripomenuli utrpenie a smrť Ježiša Krista. Sprievody zo štyroch častí mesta sa spojili na Trojičnom námestí, potom spoločne smerovali na Kalváriu.
Hlava katolíckej cirkvi, pápež František vo štvrtok v rámci biblickej tradície umyl v rímskej väznici nohy 12 trestancom vrátane šiestich žien. RÍM 3. apríla (WEBNOVINY) – Viac ako dve miliardy kresťanov po celom svete v piatok slávia Veľký piatok, ktorým si pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť svojho spasiteľa Ježiša Krista. Podľa Biblie ukrižovali Krista v bližšie nekonkretizovaný piatok v roku 33 na jeruzalemskej hore Golgota. Obrazom: Kresťania si pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista Stalo sa tak na príkaz prefekta vtedajšej rímskej provincie Judea Piláta Pontského. Vládca konal podnet židovských duchovných, ktorí Ježiša obvinili z podnecovania vzbury a urážky rímskeho cisára. Veriaci si v piatok pripomínajú aj Ježišovu cestu na Golgotu, kam podľa Biblie vystúpil aj s krížom na chrbte. Hlava katolíckej cirkvi, pápež František vo štvrtok v rámci biblickej tradície umyl v rímskej väznici nohy 12 trestancom vrátane šiestich žien. Opätovne sa tak odklonil od kresťanskej histórie, podľa ktorej mal Ježiš Kristus pred poslednou večerou umyť nohy všetkým svojim dvanástim apoštolom. Video: Pápež umyl nohy v rímskom väzení 12 trestancom https://www.youtube.com/watch?v=vT–bX0uQm0 Tými však boli výlučne muži. František umývaním nôh na Zelený štvrtok symbolicky odštartoval veľkonočné sviatky, ktoré budú pokračovať Bielou sobotu a vyvrcholia v nedeľu, kedy mal Ježiš podľa Biblie vstať z mŕtvych. Ide o najväčší kresťanský sviatok, kedy pápež udelí tradičné požehnanie Urbi et Orbi.
Na Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti. V tento deň prestávajú na znak spoluúčasti s utrpením Krista zvoniť zvony, namiesto nich sa používajú rapkáče.
Cirkev sa spočiatku na stanovení pevného dátumu Veľkej noci nedokázala dohodnúť. Spor ukončil až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca.
Na 15. ruských modlitebných raňajkách sa v Moskve zúčastnil aj europoslanec Branislav Škripek, ktorý sa s viacerými ruskými poslancami rozprával aj o Ukrajine.
Sviatok Obrezania Pána sa tradične slávil už od 6. storočia vždy 1. januára. Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa Sviatok Mena Ježiš a Sviatok Obrezania Pána nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky.
Eva je matkou prirodzeného života ľudstva, Mária zas duchovného života vykúpených. Prvý Adam symbolizuje ľudskú slabosť a hriešnosť, Ježiš Kristus víťazstvo nad smrťou a spásu.