Po potlačení povstania na jeseň 1944 rozpútali fašisti na Slovensku teror, zabíjali partizánov, vojakov, civilistov, ženy a deti, vypaľovali celé dediny. Na svedomí majú niekoľko tisíc obetí.
Podľa premiéra Petra Pellegriniho nie je podstatné, ktoré mesto hralo v povstaní kľúčovú úlohu, ale že sa slovenský národ vzoprel nacistickému režimu počas 2. svetovej vojny
Spomienkové stretnutie s podtitulom Metále (pre vrahov) pripomenulo 30. október 1944, kedy Jozef Tiso na námestí v Banskej Bystrici vyznamenával fašistických vojakov, ktorí sa podieľali aj na represáliách proti civilnému obyvateľstvu.
Predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba chce, aby si parlament v pondelok minútou ticha uctil Jozefa Tisa. Znepokojenie nad tým vyjadril poslanecký klub Most-Híd ale aj šéf výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD). Predseda parlamentu Andrej Danko sa nechce vyjadrovať k PR aktivitám Kotlebovej strany.
Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike, boli podľa historikov predovšetkým dôsledky Versaillskej zmluvy, uzatvorenej po 1. svetovej vojne, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov a nástup nacizmu v Nemecku.
Účastníci Slovenského národného povstania išli podľa slov Maríny Zavackej z Historického ústavu SAV do akcie, ktorá nemala zďaleka zaručený úspech a išlo v nej o život.
V súvislosti so 14. marcom netreba podľa historika Jašeka tiež zabúdať, že na delení zvyškov Československa po Mníchove sa aktívne podieľali aj ďalší jeho susedia, beckovské Poľsko a horthyovské Maďarsko.
Vznik samostatného slovenského štátu 14. marca 1939 bol podľa historika Petra Sokoloviča najlepším možným riešením, zabránilo sa tak totiž rozdeleniu územia Slovenska medzi Nemecko, Poľsko a Maďarsko.