Castro v pondelok vyzval na zrušenie amerického hospodárskeho embarga voči Havane a uzatvorenie americkej vojenskej základne Guantánamo, kde sú držané osoby podozrivé z terorizmu. Tomu však Washington napriek Obamovým zámerom nie je naklonený.
Raúl Castro požaduje od USA, aby Kubu odškodnili za sankcie a vrátili jej Guantánamo. Za utečeneckú krízu môže podľa kubánskeho prezidenta Európska únia a NATO.
Kubánska televízia prerušila vysielanie programu a prenášala Kerryho prílet na havanské letisko Josého Martího v priamom prenose, rovnako odvysielala aj slávnostné otvorenie americkej ambasády.
Ide vôbec o prvý prípad, keď výbor niektorej z komôr amerického Kongresu odobril legislatívu, ktorá je súčasťou snáh prezidenta USA Baracka Obamu o normalizáciu vzťahov s Kubou.
Vyjednávania o podmienkach obnovenia kubánsko-amerických diplomatických vzťahov sa začali po tom, ako prezidenti Raúl Castro a Barack Obama oznámili príslušnú dohodu.
Pokroku v rokovaniach medzi USA a Kubou zatiaľ bránia nezhody okolo požiadavky, aby zásielky pre veľvyslanectvo USA na Kube nepodliehali kontrolám a diplomati mohli cestovať bez obmedzení a stretávať sa s občanmi vrátane disidentov.
Kubánsky prezident Raúl Castro bol síce pokrstený ako katolík, no ako presvedčený komunista katolícku vieru odmietol. Po stretnutí s pápežom Františkom sa však vyjadril, že by sa mohol opäť začať modliť.
Kubánsky líder Raúl Castro sa vo Vatikáne zastavil na ceste z Moskvy, pápežovi chcel poďakovať za úlohu prostredníka pri obnovovaní diplomatických vzťahov medzi Kubou a Spojenými štátmi.
Na zoznam najvplyvnejších ľudí sveta sa dostali osobnosti z politiky, kultúry i šoubiznisu. Okrem vplyvných politikov a hudobníkov sa na doň dostal napríklad aj pápež František.
Americký prezident Barack Obama a jeho kubánsky náprotivok Raúl Castro sa zhodli na pretrvávajúcich rozdieloch medzi oboma krajinami a s touto súvisiacou potrebou i ďalšej komunikácii.
Historické stretnutie prezidentov má otvoriť novú kapitolu v kubánsko-amerických vzťahoch. Havana a Washington prerušili vzájomné kontakty na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. PANAMA 11. apríla (WEBNOVINY) – Americký prezident Barack Obama v prvý deň summitu Organizácie amerických štátov v Paname vyhlásil, že jeho krajina „už viac nemôže svojvoľne zasahovať do diania a záležitostí krajín strednej a južnej Ameriky.“ Podľa jeho slov sú „dni, kedy naša agenda v tejto časti sveta bola presadzovaná s predpokladom beztrestnosti, preč.“ Obama sa aj takto snaží zlepšiť vzťahy napäté vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky. Maduro navštívil pamätník Venezuelský prezident Nicolas Maduro v tejto súvislosti po piatkovom prílete do Panamy navštívil pamätník obetí americkej vojenskej invázie presne na prelome 80. a 90. rokov. Maduro chce podľa svojich slov Obamovi odovzdať petíciu žiadajúcu ospravedlnenie za ozbrojené zosadenie samozvaného lídra Panamy Manuela Noriegu a odškodnenie rodín zabitých. Ako v tejto veci poznamenal, „už nikdy viac americké invázie v Latinskej Amerike.“ Ráz každé tri roky sa konajúcej vrcholnej schôdzky bude určovať aj americko-venezuelský spor. Jeho jadrom je sporné Obamovo nariadenie označujúce kubánskeho spojenca Venezuelu za hrozbu pre národnú bezpečnosť. V poradí siedmemu stretnutiu najvyšších predstaviteľov 35-člennej OAŠ zahŕňajúcej takmer miliardu obyvateľov však dominuje očakávané historické stretnutie lídrov USA a Kuby, ktorej najvyšší predstaviteľ sa na summite OAŠ zúčastní vôbec po prvý raz. Castro a Obama si podali ruky Obama a jeho kubánsky náprotivok Raúl Castro si v piatok po takmer roku a pol opätovne podali ruky ako predzvesť ich historického spoločného rokovania naplánovaného na sobotu, teda počas druhého dňa summitu Organizácie amerických štátov konajúceho sa v Paname. Video: Barack Obama a Raúl Castro si podali ruky https://www.youtube.com/watch?v=IIz3q-dt7ng Podľa oficiálnych predstaviteľov išlo o neformálnu reakciu počas otváracieho ceremoniálu summitu, kontakt sa však zaobišiel bez podstatnejšej debaty. Tá by mala prísť počas sobotňajšieho priameho stretnutia, prvého medzi lídrami oboch krajín po takmer 60 rokoch. Obama a Castro si ruky podali aj počas ich neplánovaného kontaktu na pohrebe juhoafrického exprezidenta Nelsona Mandelu v decembri 2013. Historické stretnutie prezidentov má otvoriť novú kapitolu v kubánsko-amerických vzťahoch. Havana a Washington prerušili vzájomné kontakty na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia, keď revolúcia vedená Fidelom Castrom, bratom Raúla, na druhý pokus zosadila Američanmi podporovanú vojenskú vládu autoritatívneho lídra Fulgencia Batistu. Lídri Kuby a USA sa naposledy stretli tvárou v tvár v roku 1956. Vtedy to bol práve Batista a vtedajší prezident USA Dwight Eisenhower.
Očakáva sa, že summit v Paname využijú prezidenti Kuby a USA na vzájomný kontakt. Historické stretnutie prezidentov má otvoriť novú kapitolu v kubánsko-amerických vzťahoch.
Pápežovi Františkovi poďakovala šéfka európskej diplomacie za jeho snahu o zmierenie medzi Kubou a USA. Vatikán na čele s pápežom totiž zohral kľúčovú úlohu pri rokovaniach o zlepšení americko-kubánskych vzťahov.