Poslanci Európskeho parlamentu by mali vo štvrtok hlasovať o tom, či má EÚ prerušiť prístupové rokovania s Tureckom, ktoré sa začali v roku 2005, kvôli bezprecedentne tvrdému postupu Ankary voči oponentom po júlovom neúspešnom vojenskom prevrate.
Ako príklad dobrej flexibilnej a efektívnej solidarity Kaliňák opäť uviedol slovenskú spoluprácu s Rakúskom, v rámci ktorej Slovensko dočasne ubytovalo na Slovensku utečencov žiadajúcich o azyl v Rakúsku. Je to jedna z ciest, keď krajina tranzitného typu, ako je Slovensko, môže prispieť k odľahčeniu krajín najzaťaženejších.
Brusel prisľúbil Turecku vízovú liberalizáciu, ak Ankara splní všetky podmienky. Tie však podľa EÚ ešte nesplnila, problematický ostáva protiteroristický zákon.
Európska únia nemôže tolerovať jasné odchýlky Ankary od európskych pravidiel a hodnôt, uviedol po pondelkovej schôdzke šéfov diplomacií Miroslav Lajčák.
Reagoval tak na správy, že podľa slov predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza by malo Turecko čeliť ekonomickým sankciám za to, že Ankara čoraz tvrdšie zasahuje proti opozičným hlasom.
Erdoganovo vyhlásenie sa objavilo v čase, keď sa Európska únia chystá zverejniť hodnotiacu správu o pokroku Turecka dosiahnutom na prístupových rokovaniach s EÚ.
Výnimočný stav v Turecku je aktuálne platný od 21. júla do 18. októbra. Prezident môže počas neho vládnuť dekrétmi, čo vláde uľahčuje rozsiahle zákroky proti osobám obviňovaným z účasti na pokuse o prevrat.
Podľa Fethullaha Gülena sa v posledných dňoch objavilo množstvo dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že Erdogan plánoval údajný prevrat už asi rok a čakal len na vhodnú príležitosť, kedy ho uskutočniť.
V Európe vládnu obavy, že marcová dohoda, ktorá radikálne znížila počet migrantov prichádzajúcich z Turecka do Grécka, môže stroskotať práve na tvrdeniach Ankary, že EÚ nedodržala svoje prísľuby.