Theresa Mary Mayová, rodená Brasierová, sa narodila dňa 1. októbra v roku 1956 ( vek 61 rokov ) v Eastbourne. Jej otcom bol Hubert Brasier (1917–1981), ktorý pôsobil ako duchovný anglikánskej cirkvi a vikár vo Wheatley ležiacom niekoľko kilometrov východne od Oxfordu. V roku 1981 zomrel pri automobilovej nehode.
Matka Zaidee Mary Brasierová ( rodená Barnesová; 1928–1982 ) trpela roztrúsenou sklerózou a svojho manžela prežila o rok. Keď sa Mayová stala sirotou, bola už vydatá.
Theresa Mayová má ukončenú geografiu na Oxfordskej univerzite, potom pôsobila v londýnskom City a v rokoch 1977 až 1983 pracovala v Bank of England.
Neskôr zastávala post vedúcej oddelenia pre európske záležitosti a hlavnej poradkyne vo veciach medzinárodných záležitostí v organizácii APACS (UKPA) spravujúcej platobné systémy bánk a ďalších finančných inštitúcií.
Začiatky politickej kariéry Mayovej siahajú do rokov 1986 až 1994, keď pôsobila ako radkyňa v Mertone na juhu Londýna. V rokoch 1992 a 1994 kandidovala do Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva, avšak neúspešne. Podarilo sa jej to až v roku 1997, a to za volebný obvod Maidenhead. Poslanecký mandát obhájila v rokoch 2001, 2005, 2010 a 2015.
V roku 2010 sa po sformovaní Cameronovej koaličnej vlády stala ministerkou vnútra ( Home secretary ). Zároveň získala post ministerky pre ženy a rovnaké príležitosti. V tejto funkcii však vydržala dva roky a v roku 2012 rezignovala.
Po všeobecných voľbách 2015 obhájila post ministerky vnútra v druhom kabinete Davida Camerona, kde zostala až do júla 2016. Stala sa tak najdlhšie pôsobiacou ministerkou vnútra za posledných 60. rokov.
Počas pôsobenia v kresle ministerky realizovala policajnú reformu, zastávala tvrdší postup proti drogám a zaviedla obmedzenie migrácie.
Referendum, v ktorom občania hlasovali o ukončení členstva Spojeného kráľovstva v Európskej únii, zmenilo veľa. V kampani, ktorá ho predchádzala, podporovala Mayová stranu pre zotrvanie v EU ( tzv. remainers ). Táto strana prehrala proti odporcom členstva v EU ( tzv. brexiteers ).
Mayová sa však pred referendom nijak výrazne neangažovala, a preto ju všeobecne pokladali za euroskeptického politika. Dôvodom bol pravdepodobne aj jej názor, že by Spojené kráľovstvo malo odstúpiť od Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Relatívne stredová pozícia v otázke vzťahu s Európskou úniou bola jedným z dôvodov, prečo sa jej meno skloňovalo v súvislosti s nahradením Davida Camerona, ktorý po výsledkoch referenda hlasujúcich pre odchod Británie z Európskej únie ( brexit ) oznámil , že zhruba do troch mesiacov rezignuje.
Potom, čo v boji o miesto lídra Konzervatívnej strany neuspel ani bývalý londýnsky starosta Boris Johnson, ani minister spravodlivosti Michael Gove a aj zostávajúca sokyňa Mayovej Andrea Leadsomová z neho odstúpila, bola Theresa Mayová poslaneckým klubom prehlásená za novú líderku strany.
Dňa 13. júla 2016 bola kráľovnou Alžbetou II. vymenovaná do funkcie premiérky vlády Spojeného kráľovstva. Stala sa tak druhou ženou na tomto poste po Margaret Thatcherovej.
V roku 2017 sa konali predčasné parlamentné voľby. Theresa Mayová očakávala volebný úspech a silnejšiu pozíciu pri vyjednávaní podmienok odchodu Británie z Európskej únie. Výsledky volieb v júni však ukázali, že i keď vyhrala a začalo druhé obdobie vlády od 11. júna 2017, stratila podporu v snemovni.
Mayová patrila medzi prvých, ktorí navštívili novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa v Bielom dome. Stalo sa tak iba pár dní po jeho nástupe do funkcie. Dňa 27. januára 2017 preniesla vo Filadelfii reč, v ktorej sa zasadila za „znovuobnovenie zvláštnych vzťahov medzi USA a Spojeným kráľovstvom v novej ére“.
Vláda Theresy Mayovej čelí neľahkej úlohe, a to ako realizovať brexit tak, aby bol čo najmenej bolestný pre všetky zúčastnené strany. Na jednej strane sa snaží uspokojiť Britov, ktorí hlasovali za odchod krajiny z Európskej únie. Zároveň však chce nezávislé smerovanie Británie bez poškodenia firiem, bezpečnostných agentúr a iných oblastí, ktoré sú úzko spojené s Európskou úniou.
Dňa 12. júla 2018 Theresa Mayová predstavila takzvaný „správny brexit“, ktorým sa chce vyhnúť kontrolám na hraniciach s Írskom. Dlho očakávaný dokument navrhuje, aby sa medzi Britániou a EÚ zachoval voľný trh s tovarmi, ale nie so službami.
Takýmto riešením by sa predišlo narušeniu produkcie automobiliek a iných priemyselných firiem, ktoré nakupujú dielce z viacerých krajín. Voľný obchod sa však nemá týkať služieb, ktoré tvoria 80 % britskej ekonomiky. Vláda uviedla, že to Británii poskytne „slobodu pri naplánovaní vlastnej cesty“.
Plán ráta s tým, že Británia zostane v hlavných agentúrach EÚ, vrátane Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, Európskej liekovej agentúry a európskeho policajného úradu Europol.
Theresa Mayová sa v roku 1980 vydala. Jej manželom sa stal investičný manažér kapitálovej spoločnosti, Philip May, s ktorým sa spoznala v roku 1977 ešte počas štúdií na Oxforde. Deti spolu nemajú žiadne.
Theresa Mayová je verejnosti známa pre svoj extravagantný vkus pri výbere obuvi. Často nosí výstredné topánky, napríklad s leopardím vzorom a pestrých farieb. Nebojí sa obuť ani gumené čižmy s odvážnym vzorom.
